6. januára si kresťania na celom svete pripomínajú veľký sviatok Epifánie, Zjavenia Pána alebo ľudovo Troch kráľov. Deň Troch kráľov, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom, patrí zároveň k najstarším kresťanským sviatkom.
Keď sa Ježiš narodil v Betleheme za čias kráľa Herodesa, do Jeruzalema prišli mudrci z východu. Pýtali sa, kde je ten narodený židovský kráľ. Na východe sme uvideli jeho hviezdu a preto sme sa mu prišli pokloniť, povedali. Hviezda šla pred nimi až sa zastavila nad miestom kde bolo dieťa. Traja králi sa zaradovali a vstúpili do domu. Uvideli dieťa s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a obetovali mu dary. Zlato, kadidlo a myrhu. (Evanjelium podľa Matúša)
Po stáročia bola legenda o Gašparovi, Melicharovi a Baltazárovi, mudrcoch z východu a prvých pohanoch, ktorí uverili v Ježiša, ktorú zaznamenal evanjelista Matúš, plodnou inšpiráciou pre ľudovú pobožnosť.
„Mudrcom nasadila na hlavy kráľovské koruny, spočitala že boli traja a ich podobizne sa stali sympatickými figúrkami v ľudových betlehemoch a pri vianočných koledách. Svet na rozhraní letopočtov však vnímal skutočnosť úplne inak ako my. Stredoveký človek by vôbec nerozumel našej otázke, či sú tieto udalosti historicky autentické, alebo ide len o symbol," uvažuje vo svojej kázni k sviatku Zjavenia Pána český teológ a filozof Tomáš Halík.
Stredoveký človek vnímal podľa Halíka vo svojom vtedajšom vedomí celý svoj svet ako jeden veľký symbol sviatosti. Takmer všetko malo charakter symbolu, ktorý odkazuje k niečomu ďalšiemu, bez toho aby to význam tohto symbolu oslabovalo. Teologický zmysel a symbolika trojkráľového príbehu je v tom, že Ježiš je svetlom národov, nielen mesiášom vyvoleného, izraelského národa. Traja králi predstavujú prvých zástupcov všetkých národov, ktorí prídu, aby sa poklonili Kristovi.
Apoštol Pavol v tejto súvislosti vo svojom liste Efezským prináša revolučnú zvesť. Že zasľúbenie, ktoré bolo dané Izraelu, neplatí iba pre tento národ. Ale že jeho dedičmi sú všetky národy. Oznamuje svetu a všetkým ľuďom, že ak povedia Kristovi áno, budú prijatí medzi synov a dcéry rovnako, ako národ vyvolený. Práve týmto vyvádza Pavol, vtedy ešte mladé kresťanstvo, z formy iba jednej zo židovských siekt. A otvára mu širokú cestu do celého sveta.
„Mám taký pocit, že dnes žijeme v podobnej situácii, keď kresťanstvo už nemôže zostať v hraniciach našej obvyklej cirkevnej mentality. V inštitucionálnych hraniciach viditeľnej cirkvi. Nastal čas, kedy by sa mali tieto hranice otvoriť a rozšíriť. Mali by sme mať odvahu cirkevné hradby zbúrať, vyjsť z priestorov, na ktoré sme boli po stáročia zvyknutí," vysvetľuje Tomáš Halík.
Ani traja králi sa k Ježišovej kolíske nedostali jednoduchou cestou. A naspäť domov, aby sa vyhli kráľovi Herodesovi, sa vracali znova úplne inou cestou . Aj cesta cirkvi, veriacich či hľadajúcich vieru, môže mať v tomto kontexte, podľa teológa, rôzne peripetie a odbočky.
„Mali by sme nájsť odvahu a umenie rozpoznávať, čo nás na tejto ceste zdržiava a zanechať to minulosti. A držať sa vecí, ktoré nám naopak na tejto ceste pomáhajú," dodáva Halík.
Legenda, zobrazovanie a príbeh troch kráľov majú veľmi bohatú a rôznorodú ikonografiu. Niekedy sa zobrazujú ako mladý, starý a muž v strednom veku. V byzantskej ikonografii sa zobrazujú na ikone Narodenie Pána, avšak nie ko králi, zatiaľ čo v západných rímskokatolíckych krajinách sa jeden z nich zobrazuje ako černoch. V gréckokatolíckej cirkvi sa ich príchod spomína tiež v súvislosti so sviatkom Narodenia Pána, no títo traja sa neoznačujú ako králi, ale ako mudrci alebo mágovia.
V rímskokatolíckej cirkvi sa ich sviatok slávi 6. januára na sviatok Zjavenia Pána. V tento deň sa posväcujú domy a kňaz píše na dvere podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-22. Znamená to Christus mansionem benedicat - Kristus nech žehná tento dom. V tento sviatok sa pripomína aj biblické Ježišovo premenenie vody na víno na svadbe v Káne.
Trojkráľový sviatok Zjavenia Pána je sviatkom zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša, Božieho syna a Spasiteľa. Patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Počas slávnostných omší si veriaci pripomínajú deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Stalo sa tradíciou, že na Troch kráľov počas svätých omší kňazi požehnávajú trojkráľovú vodu so soľou, kriedu a tymián.
Sviatok Zjavenia Pána sa najprv slávil na Východe, v 4. storočí sa rozšíril aj na Západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár. Aj napriek tomu, že evanjeliový záznam príbehu nehovorí nič o ich počte, kráľovskej hodnosti ani o ich menách.
Vo viacerých kostoloch sa vo sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov konajú trojkráľové koncerty alebo Betlehemské hry. Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v miestnej katedrále.
V minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša v rieke Jordán. Od roku 1969 sa však táto udalosť v západnom latinskom obrade slávi osobitne, a to v nedeľu po Zjavení Pána. V byzantsko-slovanskom obrade, ale aj v iných východných obradoch, sa krst Ježiša Krista slávi spoločne s Bohozjavením a zjavením Najsvätejšej Trojice v pôvodnom dátume 6. januára.
Kresťanské cirkvi východného obradu slávia poklonu troch mudrcov malému Ježiškovi už v deň narodenia Spasiteľa 25. decembra. Pravoslávni veriaci na Slovensku, ktorí sa pridržiavajú juliánskeho kalendára, začínajú 6. januára sláviť Vianoce.
Zdroj: wikipedia/tasr/farnostsalvator.cz