Sviatok Všetkých svätých a spomienka na všetkých zosnulých v minulosti

KošiceHistoricKE

Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný sviatok Všetkých svätých. Na 2. novembra pripadá spomienka na všetkých verných zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky. V tieto dni spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Ku tradícii patria návštevy cintorínov, zapaľovanie sviečok na hroboch blízkych a ich zdobenie kvetmi. Aká je história tejto spomienky na zosnulých?

Foto
Pohľad na kolumbárium mestského cintorína v Košiciach krátko po dostavaní, rok 1938  / Východoslovenské múzeum v Košiciach

Sviatok Všetkých svätých je vlastným sviatkom rímskokatolíckej cirkvi, ktorý v priebehu dejín súvisel aj so starodávnym keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý bol v ranom kresťanstve pokresťančený. Samhain bol pre keltské národy pohanský sviatok, znamenal začiatok keltského Nového roka, ktorý sa slávil 1. novembra. Už v tejto keltskej tradícii mali ľudia vo zvyku navštevovať cintoríny, zdobiť hrobky a páliť sviece.

Foto
Článok Na Dušičky v denníku Slovenský východ, 1. november 1929  / HistoricKE

Začiatky slávenia sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia po Kristovi. Už vtedy bol rozšírený sviatok svätých mučeníkov, ktorý sa slávil 13. mája, prípadne prvú nedeľu po Turícach. Slávnosť Všetkých svätých sa prvýkrát slávila v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731 – 744) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Pápež Gregor IV. (827 – 844) rozšíril sviatok na celú cirkev.

Druhý sviatok, Pamiatka zosnulých, sa vyvinul v stredoveku, keď v roku 998 mnísi benediktíni vo francúzskom opátstve zvonili na kostolných zvonoch na počesť svojich zosnulých bratov. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch začali zapaľovať sviečky a svetlo sviece symbolizovalo večné svetlo.

Foto
Kaplnka na Cintoríne sv. Rozálie s hrobkami  / Východoslovenské múzeum v Košiciach

V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa za stáročia ustálil zvyk, že ľudia na sviatok Všetkých svätých a na sviatok zosnulých navštevujú a upravujú hroby zosnulých príbuzných, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky a svietniky. V niektorých regiónoch Uhorska sa v minulosti zvonilo zosnulým v rodine. Do polovice 20. storočia boli hroby na vidieku veľmi jednoduché. Na jeseň sa prikrývali čečinou a dávala sa tam jedna až dve sviečky. Mešťania a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby a aj ich výzdoba bola bohatšia. Situácia sa ale postupne menila a vyvíjala.

Od roku 1994 je 1. november na Slovensku dňom pracovného pokoja. Cirkev a veriaci si v tento deň spomínajú na príbuzných, ale aj na predkov a modlia sa ku svätým. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Na sviatok Všetkých svätých sa okrem svätých omší v kostoloch spravidla celebrujú sväté omše na cintorínoch, nad cintorínmi, ak sú pod chrámom krypty, a konajú sa aj pobožnosti za zosnulých.

Foto
Článok Na Dušičky v denníku Slovenský východ, 1. november 1932 / HistoricKE

 

Autor: HistoricKE

 

Komentáre