Početná židovská komunita výrazne tvarovala životný kolorit, ale aj podobu mesta Košice jedno storočie. Zákaz usádzania židovského obyvateľstva v slobodných kráľovských mestách bol zrušený v roku 1840. Následne sa židovské komunity z bezprostrednej blízkosti Košíc začali sťahovať do mesta a ich centrum sa sústredilo na Zvonárskej ulici. O sto rokov neskôr už prebiehala vojnová skaza a v roku 1944 bola väčšia časť košickej židovskej populácie popravená v koncentračných táboroch. Podľa sčítania z roku 1939 v meste žilo 10 079 Židov, po roku 1945 však už len niekoľko stovák. V priebehu týchto sto rokov sa židovskej komunite podarilo zanechať výraznú stopu aj v architektúre centra mesta. Z postavených objektov vynikajú synagógy a dnes si priblížime dejiny jednej z nich, košickej ortodoxnej synagógy na Zvonárskej ulici.
Prvá košická ortodoxná synagóga je situovaná v historickom jadre mesta Košice a je súčasťou radovej zástavby na južnej strane Zvonárskej ulice (v minulosti nemecky Glöcken gasse; maďarsky Harang utca). Územie, v ktorom sa nachádza, je súčasťou Mestskej pamiatkovej rezervácie v Košiciach a synagóga je evidovaná ako národná kultúrna pamiatka.
Zvonárska ulica sa vytvorila už koncom 13. storočia ako komunikácia pod najstarším mestským múrom a pôvodne nemala meno ani vlastnú zástavbu. Ulica dodnes pripomína, ako tu stála východná časť hradieb, je úzka a zakrivená, ako tomu bolo od jej zrodu. V stredoveku tu dominovali veže najstaršieho mestského opevnenia a okrem múrov bývali jedinými objektmi. Jedna z veží bola situovaná aj na parcele dnešnej synagógy.
Mapa mesta z roku 1781 znázornila na ulici podmurové domy v západnom úseku šesť a po medzere, zhruba tam, kde neskôr postavili synagógu, ďalších sedem, až po nárožie s Čajkovského ulicou. Proces výstavby nových domov prebiehal aj v 30. rokoch 19. storočia. Ottov plán mesta z roku 1841 tak zakreslil nové usporiadanie domov. Všetky stavby boli jednokrídlové a boli situované na severozápadnej strane mestského bloku, do Zvonárskej ulice. Z archívnych záznamov vieme, že v roku 1843 požiadalo 32 židovských rodín mestskú radu o povolenie zriadiť modlitebný dom na mieste jedného z týchto domkov a záhrad, ktoré patrili L. Lévymu.
V tejto lokalite sa sústredila stavebná činnosť židovskej komunity v prvom období. Vytvárala sa tu komunita v uzavretom areáli s budovami potrebnými pre jej život.
V priebehu 60. rokov 19. storočia získali Židia v celej rakúsko-uhorskej monarchii plné náboženské uznanie, čo podnietilo aj výraznejšiu stavebnú činnosť. V Košiciach bola postavená synagóga na dnešnej Moyzesovej ulici (pôvodne Rákocziho okružná), vysvätená v roku 1867. Na kongrese v Budapešti sa na prelome rokov 1868 – 1869 košická komunita oficiálne rozdelila na tri frakcie – ortodoxnú, neologickú a tzv. status quo ante. Pôvodná materská náboženská obec prijala neologickú formu a bohoslužby konala v novej synagóge na Moyzesovej ulici. Komunite tzv. status quo ante pripadla menšia modlitebňa východne od novej synagógy. Ortodoxný smer sa vrátil do modlitebne na Zvonárskej ulici.
O samotnej stavbe a opisu synagógy sa dočítame viac v štúdii od K. Nádaskej a K. Zvedelovej uverejnenej v časopise Pamiatky a múzea (1/2016), z ktorej vyberáme nasledovné zaujímavé informácie:
Pre ortodoxnú skupinu už malé priestory modlitebne neboli dostačujúce a v roku 1883 dali postaviť ortodoxnú synagógu. Zachovali sa dva plány zhotovené staviteľmi Jánom Molnárom a Jozefom Novákom z júna 1883. Interiér synagógy tvorí halový priestor členený liatinovými stĺpmi nesúcimi drevené empory, ženskú galériu. Riešenie fasád vychádzalo z tvaroslovia antiky, dominovala im pásová rustika, polkruhové záklenky a dvere, zvýraznené edikulovými portálmi s korintskými hlavicami.
Výraznou prestavbou prešla synagóga na prelome storočí. Vtedy dal do dnešnej podoby prestavať synagógu známy košický staviteľ Balogh v rokoch 1899 – 1900. Vytvoril koncept obdĺžnikovej, hĺbkovo orientovanej stavby, so vstupnou západnou fasádou, orientovanou kolmo na Zvonársku ulicu. Objekt s fasádami v duchu eklektizmu koncipoval ako obdĺžnikový halový priestor, do ktorého bola z troch strán umiestnená galéria, nesená liatinovými stĺpmi, v stredovej časti zaklenutá segmentovou klenbou. Hlavný vstup do synagógy sa nachádzal v západnej časti, po stranách ho lemovali predsadené kubické rizality s vnútornými schodiskami, vedúcimi na ženskú galériu, ktoré zároveň vytvárali pred vstupom malé nádvorie. Za hlavným vstupom bola vytvorená predsieň, tzv. puliš a z nej sa vstupovalo do samotného priestoru synagógy.
Z pôvodného zariadenia sa do súčasnosti zachovali okrem okenných a dverných výplní aj zábradlie ženskej empory, tzv. mechica, svätostánok - áron ha kodeš, na základe ktorého predpokladáme aj centrálne situovaný almemor – priestor slúžiaci na čítanie Tóry. Súčasťou zariadenia synagógy bolo aj sedenie, špeciálne vyhradené pre rabína a starších predstaviteľov židovskej náboženskej obce, situované na východnej stene synagógy, tzv. mizrah. Z primárnej stavebnej etapy sa zachovali aj fragmenty výmaľby s dominantnými geometricko-vegetatívnymi motívmi, ktorá boli predmetom reštaurátorského výskumu v roku 2007.
Po odkúpení susedného domu na Zvonárskej 5 v roku 1910 sa rozšíril komplex židovskej komunity a siahal až po Krmanovu ulicu. Tvorila ju židovská synagóga, mikve i byt pre rabína.
Synagóga následne prešla obdobím vzrastu komunity v medzivojnovom období až po pohnuté dianie vojnového obdobia. Počas éry socializmu slúžila ako sklad kníh Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. V roku 1981 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Od reštitúcie synagógy v 90. rokoch 20. storočia prechádza obnovou a príležitostne sa využíva na kultúrne účely.
Autor: HistoricKE
Použitá literatúra a pramene: HistoricKE – historický výskum / Nádaská, K. – Zvedelová, K. Ortodoxná synagóga na Zvonárskej ulici v Košiciach - Dejiny stavby a jej komunity. In: Pamiatky a múzea, 1/2016.