Tabačka je jedným zo súčasných centier kultúry v Košiciach. Je zároveň symbolom priemyselnej histórie mesta. Práve Tabaková továreň bola dlhý čas najväčšou továrňou v meste a najvýznamnejším podnikom poľnohospodárskeho priemyslu na východnom Slovensku, koncom 19. storočia zamestnávala vyše 1700 osôb.
O založení tabakovej továrne v Košiciach sa rozhodlo v roku 1850, svoju činnosť začala o rok neskôr, 16. augusta 1851 v lokalite zvanej Františkovo mesto na mieste, kde predtým sídlila továreň na výrobu hracích kariet. Už v roku 1851 zamestnávala 40 osôb, ktoré vyrobili 25 800 kusov cigár trojakej akosti.
V areáli sa okrem samotných továrenských budov nachádzali dva sklady, studňa a pivnica. V ďalších rokoch stúpal počet zamestnancov, rozšíril sa sortiment a produkcia a tiež pribudla aj nová dvojposchodová budova. V roku 1854 v továrni pracovalo už 349 robotníkov a vyrobilo sa 10 miliónov kusov cigár a spracovalo sa zhruba 1200 kilogramov tabaku. V roku 1855 pribudol do dovtedy manufaktúrnej výroby parný stroj na rezanie fajkového tabaku.
V nasledujúcich rokoch produkcia tabakovej továrne rástla, čo si vyžiadalo výstavbu nových priestorov a modernizáciu strojov. V roku 1873 sa namontovali dva nové stroje na zvíjanie cigár, čím sa zvýšila ich výroba o 13 miliónov kusov. Najvyšší počet vyrobených cigár sa dosiahol v roku 1874 – 86 miliónov kusov, neskôr bol zaznamenaný niekoľkoročný pokles z dôvodu prechodu na výrobu fajkového tabaku.
Strojový inventár továrne vtedy obsahoval parný stroj o sile 16 – 20 konských síl, dva parné kotly, v činnosti boli štyri rezačky tabaku, filtrovacie stroje na čistenie zrezaného tabaku, sústruhy, vŕtačky, vrtáky, hydraulický lis na lisovanie surového tabaku po 25 a 50 konských síl, vodné čerpadlo na napájanie veľkých vodných rezervoárov, parný výťah (lanovka) na dopravu do a zo skladových miestností a ďalšie zariadenie.
V tomto období sa v košickej továrni spracovávali tabakové listy týchto značiek: jemná Java, surová Java, Carmen, Palmyra a jemný Havannah. Z najlepších cigarových druhov to v roku 1871 bola E – Cuba a Portorico.
Aj keď po roku 1874 nastal určitý útlm vo výrobe, v roku 1880 pracovalo v továrni 1519 robotníkov, z toho až 1412 žien a 27 detí a produkcia dosiahla v počte kusov vyrobených cigár číslo 100 miliónov kusov. Od roku 1889 vstúpilo do platnosti nariadenie ohľadne kurzu kultúry pre detských robotníkov továrne, v ktorom sa učili čítať, písať, počítať a popri tom sa zúčastňovali výučby náboženstva. Novinkou bolo zavedenie tzv. času na odpočinok – obedňajšej prestávky. Zaviedli sa aj opatrenia zamerané na zvyšovanie dôchodkovej mzdy chorých pracovníkov a starostlivosť o nich, popritom fungovala aj závodná jedáleň.
Tabaková továreň mala svoje zastúpenie aj v rámci významnej expozície na Parížskej mileniálnej výstave v roku 1900, kde vystavovala cigáry značky Millares a značky G. B. Virginia.
Vzácnu pamiatku na tabakovú továreň nachádzame aj v Dóme sv. Alžbety. Nádherný luster je dielom ľubľanského kovolejára Maximiliána Samassu, ktorý ho vyhotovil na objednávku zamestnancov košickej tabakovej továrne pri príležitosti päťdesiatročného výročia existencie továrne v roku 1901. V roku 1913 ho premenili na elektrické svietidlo a mechanizmus umiestnený na povale Dómu umožňuje nastaviť luster do ľubovoľnej výšky.
Staré továrenské budovy už postupne dosluhovali, a tak sa v roku 1904 zrodili plány na generálnu opravu. Tá mala byť efektívnejšia ako drobné opravy, ktoré sa v tej dobe realizovali.
V roku 1927 zastihol továreň veľký požiar, ktorý mal vzniknúť od iskier komína. Dobová tlač vyzdvihovala hrdinské úsilie hasičstva, polície i vojska pri hasení. Nebyť ich včasného zásahu, mohlo dôjsť k veľkým škodám a narušeniu prevádzky celého podniku.
V 30. rokoch 20. storočia bola Tabaková továreň stále najväčším priemyselným podnikom v meste, ale pracovalo v nej už podstatne menej – vyše 700 robotníkov. Začiatkom tejto dekády boli v tesnej blízkosti továrne, na dnešnej Garbiarskej ulici, postavené byty pre jej robotníkov.
Osud Tabakovej továrne definitívne spečatilo obdobie na prelome 40. a 50. rokov, po nástupe komunistov k moci. Prevádzka bola prerušená v roku 1951 a následne až do roku 1953 väčšiu časť areálu rekonštruovali pre potreby odborného učilišťa Aurela Stodolu. To spolu s celým priestorom Tabakovej továrne prešlo delimitáciou na Košický samosprávny kraj (KSK).
Po čase bolo učilište v rámci racionalizačných krokov zlúčené s podobnou strednou školou v Šaci. V súčasnosti priestory stále patria pod KSK, jej časť si prenajíma kultúrne centrum Tabačka Kulturfabrik. Práve prepojenie súčasného umenia s priestormi industriálnej minulosti vytvára jedinečnú atmosféru dnešnej Tabačky.
Autor: HistoricKE