Má stále iba 16 rokov, no v uplynulej sezóne už dostal šancu v juniorskom tíme TPS Turku. Na hru so staršími bol však talentovaný a na svoje vek výborne stavaný Juraj Slafkovský zvyknutý v podstate od malička.
Proti starším protihráčom hrával už v predminulej sezóne počas svojich pôsobení v rakúskej akadémii Red Bullu a v českom Hradci Králové. Po presune do Turku začínal v tíme TPS do 16 rokov, no gro sezóny odohral za osemnástku tri body v štyroch zápasoch získal aj v kategórii do 20 rokov.
„Hlavne som rád, že som dostal takú šancu. Nie každý ju dostane a nie ku každému sa chovajú tak, ako ku mne. Posúva ma to míľovými krokmi dopredu,“ prezentuje slová vďaka mladý Košičan, ktorý zažil v Turku vskutku parádnu sezónu. Len v tíme do 18 rokov zaznamenal v 39 zápasoch 52 bodov (nastrieľal 22 gólov). „Pre mňa to bola rozhodne jedna z najlepších sezón kariéry. Fínsko mi sadlo a imponuje mi hlavne profesionálny prístup k hráčom. Starostlivosť je tam ukážková nielen o starších, ale aj o mladých hráčov.“
Rozhodnutie opustiť rodné Košice v štrnástich rokoch bolo v tom čase neľahké, no dnes už vie, že pre jeho kariéru bolo jediné správne.
„Začiatky bez rodiny boli ťažšie, ale myslím si, že to bola správna cesta. Už som si zvykol. Uvažoval som aj o zámorskej ceste, ale fínsky štýl sa mi páči. Dobré referencie o TPS mi dodal Samo Kňažko a všetci sme videli, ako sa dostal z tohto klubu do NHL Kaapo Kakko,“ upozorňuje Slafkovský, ktorý patrí z pohľadu draftových šancí slovenského hokeja medzi hlavné nádeje. Pravda, vzhľadom na jeho vek hovoríme až o drafte 2022. Odborníci mu dokonca veštia výber v prvom kole. „Zatiaľ sa tým veľmi netrápim, aj keď netajím, že si to všímam. Je to však ešte ďaleko a predo mnou je veľa práce. Teraz sa sústredím na budúcu sezónu a uvidíme, čo príde potom. Ak by som však mohol absolvovať celý ten proces, ako je combine, draft a kempy, tak by som bol veľmi šťastný. Bola by to odmena za doterajšiu prácu.“
Ako každý mladý hráč sa netají túžbou dostať sa raz do prestížnej NHL. Čiapka s logom Toronta dáva jasne najavo, do ktorého klubu by zamieril najradšej.
„Veru, mojim najobľúbenejším klubom je Toronto Maple Leafs. Imponuje mi totiž hra Austona Matthewsa. Výškou i váhou sme si podobní, výkonmi zatiaľ nie. Verím však, že ho raz dobehnem,“ pousmial sa 16-ročný útočník.
Počas sezóny vo Fínsku sa zlepšil prakticky po všetkých stránkach. „Myslím s, že teraz mám lepšiu hru pri mantineloch, strelu i samotné hokejové premýšľanie. Chválili ma aj za lepšiu rýchlosť, ale viem veľmi dobre, že je ešte čo zlepšovať,“ nelieta v oblakoch mladý talent.
Z rozhovoru s ním vycítite veľmi rýchlo, že v hlave to má na svoj vek poriadne zrovnané. Jeho kariéra je ešte stále iba v počiatočnej fáze a zaspať na vavrínoch preto nemôže.
„Hoci bola minulá sezóna výborná, v tej novej začíname odznova. V Turku sme všetci rovnakej štartovacej čiare. Spoluhráči si zo mňa trochu uťahujú, že som mladší ako oni, ale panuje tam zdravá rivalita. Všetci sa chcú dostať na vyššiu úroveň,“ uvedomuje si Slafkovský.
Cieľavedomosť mu však nechýba a v novom ročníku by sa chcel udomácniť v juniorskom tíme TPS. A bolo by chybou, ak by nepoškuľoval aj po možnom prieniku do A-tímu jedenásťnásobného majstra Fínska.
„Niečo také mi tréner naznačil, ale základom bude aktuálna forma. Verím, že si s A-tímom zatrénujem a ak by som okúsil najvyššiu súťaž, tak by to bolo maximum, čo si môžem od novej sezóny želať,“ usmieva sa mladý Košičan.
Počas svojej prvej sezóny vo Fínsku zažil aj celkom úsmevnú príhodu. Trénoval totiž s členom Siene slávy IIHF bez toho, aby o tom vôbec tušil.
„Na tréningy s nami chodil na ľad Saku Koivu a priznám sa, že sprvoti som ani nevedel, že je to on. Až potom mi chlapci povedali, že je to Saku. Povedal som si wau – je super, že taká legenda chodí na ľad s nami mladými.“
Život v krajiny tisícich jazier mu vyložene imponuje. „Predovšetkým ten severský pokoj. Sme pri vode, ľudia sú úžasní a všetko je také menej hektické,“ prezentuje svoje pocity J. Slafkovský. Z náročnej fínčiny však toho zatiaľ veľa nepochytil. „Ahoj sa povie moi a ako sa máš je mikä kuuluu. Ináč som toho veľa nepochytil.“
Koniec koncov, v Škandinávii si človek bohato vystačí aj s angličtinou. Ďalších pár fínskych pojmov sa však na študenta košického športového gymnázia na Užhorodskej ulici určite nalepí aj počas nového ročníka.
„V prvom rade musia otvoriť hranice, ale Fíni už pootvárali školy a situácia je tam celkom priaznivá. Počítam s tým, že v polovici júla by sme mohli odštartovať prípravu v Turku,“ naznačuje svoj letný plán 192-centimetrov vysoký útočník, ktorý sa momentálne pripravuje v domácom prostredí. Vďaka ľadovej ploche v Aréne Sršňov si už párkrát obul na nohy aj korčule. „Ja som hlavne veľmi rád, že som sa dostal domov pomerne skoro a môžem si užívať domov s rodinou, priateľkou a kamarátmi. Na druhej strane mu už hokej chýba a čakám na správy z Fínska. Ak tam urobia ľad a pustia nás tam, tak sa pobalím a pôjdem. Zatiaľ sa však pripravujem doma a spoločne s kondičným trénerom Danom Kičurom robím všetko preto, aby som sa po kondičnej stránke posunul opäť smerom dopredu.“
Smer dopredu by mal v jeho prípade znamenať ďalší krôčik smerom k vytúženej NHL. Z pohľadu draftových šancí bude nová sezóna mimoriadne dôležitá. O motiváciu má však postarané a budovať ju pomohla aj návšteva dvoch domácich zápasov Chicaga Blackhawks spred niekoľkých rokov.
„To tam hrával ešte Marián Hossa. V Chicagu sme boli s výberom HMS a on nám zohnal výborné lístky. V tom zápase navyše rozhodol gólom v predĺžení a bolo to teda naozaj wau!“ spomína na svoju doterajšiu skúsenosť s NHL. Tú umocnil sprievodný program, v rámci ktorého sa mladí Slováci zúčastnili ranného tréningu Blackhawks. „Ťukali sme si tam s Patrickom Kaneom a všetkými hviezdami Jastrabov. Veľký zážitok!“
Počas sledovania zápasov NHL z tribún United Centra si mohli mladí hokejisti predstavovať, aké by to bolo, ak by sa jedného dňa objavili na ľade aj oni.
„Takto som to vtedy nebral. Vtedy ešte rozhodne nie. To som bol ešte nikto. Nikto som ešte stále aj teraz, ale sen o NHL je už teraz určite o kúsoček reálnejší ako vtedy. Neostáva však nič iné, len ďalej drieť naplno. Uvidíme, kam ma to napokon privedie,“ dodáva 16-ročný útočník Juraj Slafkovský.
Autor: PETER JESENSKÝ