O šelmách a poľovníkoch. O vode, ťažbe a hybridnej blokáde. O súkromných a štátnych rezerváciách. O práci pre VLK-a a práci pre vlkov sme sa porozprávali s biologičkou a ochranárkou Jankou Zajakovou z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK.
Vlci ju spravádzajú celý profesný život. S Lesoochranárskym zoskupením VLK začala spolupracovať ešte ako vysokoškoláčka. V diplomovej práci skúmala potravu vlkov a ich vzťah k diviačiemu moru. Po štúdiu biológie prešla dobrovoľníctvom a od roku 2001 pracuje pre VLK-a profesionálne. Jana Zajaková (43) sa do Osikova pod Čergovským pohorím presťahovala s rodinou z Dubnice nad Váhom.
Ako si sa dostala na východ?
V druhom ročníku na vysokej škole v Bratislave, kde som študovala biológiu, som sa dozvedela, že Lesoochranárske zoskupenie VLK zháňa diplomanta do pohoria Čergov a že chcú človeka, ktorý by tam robil terénny výskum vlka. Teritoriálne správanie, zber trusu, potravné správanie, vplyv vlka na výskyt diviačieho moru. V tom čase malo Slovensko veľký problém s morom diviakov aj ošípaných.
Bolo to síce na opačnej strane republiky, ale oslovilo ma to. Zavolala som Jurajovi Lukáčovi, dohodli sme sa a išla som s ním prvýkrát do terénu. Na celý víkend. Moja prvá skúsenosť so spaním vonku v zime, v spacáku a pod celtou. V januári. Tri roky soso spaním vonku v zime, v spacáku a pod celtoum pendlovala medzi Bratislavou, Prešovom, Čergovom a Zvolenom. Tam som mala okrem Juraja ešet dvoch konzultantov.
Čo si zistila?
Že vlci na Čergove lovia v porovnaní s inými pohoriami viac diviakov. Tým, že je tu veľa bukov, lesy tohto pohoria sú pre diviaky veľmi úživné a darí sa im tu. Tiež to, že tam, kde sú vlci, diviačia zver netrpí diviačím morom. Vyšla z toho nakoniec veľmi zaujímavá korelácia. Keď aj na úzamiach, kde operovali vlci, vypukli nejaké ohniská diviačieho moru, boli veľmi rýchlo zlikvidované. Pretože zafungovala selekcia lovu orientovaná práve na choré diviaky. Vlci jednoducho udržiavajú populáciu diviakov zdravú.
Po skončení školy som sa rozhodla, že ostanem na východe a budem prakticky pokračovať v ochrane prírody tu. Najprv som si prešla dobrovoľníckou prácou, pre VLK-a som začala profesionálne pracovať od roku 2001.
Jedným z najväčších úspechov vášho združenia je celoročná ochrana vlka dravého. Od 1. júna je vlk na Slovensku celoročne chráneným živočíchom. Minister životného prostredia Ján Budaj podpísal 22. apríla vyhlášku, podľa ktorej bude usmrtenie vlka trestným činom. Boj ochranárov s poľovníkmi trval takmer tridsať rokov. Ako to vnímaš zvnútra?
Podarilo sa to hlavne kvôli terajšiemu ministrovi Jánovi Budajovi, ktorý mal tú odvahu vyhlášku podpísať. Pretože dopyt po celoročnej ochrane vlka aj zo strany verejnosti je tu už roky. Vnímanie vlka sa zásadne zmenilo. Ľudia ho už nevnímajú ako škodnú zver, ale ako potrebného predátora, ktorý nám pomáha a do prírody jednoznačne patrí.
Kde bol najväčší problém?
V poľovníkoch a ich lobby na ministerstve pôdohospodárstva.
Z akého dôvodu tak tvrdo lobovali za zabíjanie vlkov?
Vlk bol donedávna poslednou veľkou šelmou, ktorú mohli poľovníci loviť voľne, bez nejakých výraznejších obmedzení. Medveď už celoročnú ochranu mal, rys a divá mačka takisto. No obmedzenia prichádzali postupne. Pracovne tomu hovoríme uťahovanie šrúbov. Takáto zásadná vec sa nedá urobiť skokovou zmenou, ale iba procesom postupnej zmeny.
Ako sa to všetko menilo až k celoročnej ochrane?
Najprv sa rozširovalo územie, kde poľovníci nemohli loviť vôbec. Potom sa zavádzali obmedzené časy a kvóty na ich lov. Zrušil sa lov vlkov na spoločných poľovačkách. Zaviedla sa podmienka, že každého uloveného vlka musel prísť odkontrolovať štátny ochranár.
Prečo podisovanie poslednej, najdôležitejšej vyhlášky trvalo tak dlho?
Kvôli enormným tlakom na ministra životného prostredia do poslednej chvíle. Aby tú vyhlášku nepodpisoval, dokonca už keď bola vyhláška podpísaná, poľovnícka loby ho vyzývala k tomu, aby ju ministerstvo nepublikovalo v zbierke zákonov. Čim by v podstate nenadobudla právoplatnosť. Takže tvrdý boj až do konca.
Ako vlka podľa teba vnímajú poľovníci cez ich poľovný zákon?
Ich veľká časť ho vníma ako škodné zviera, ktoré sa môže loviť a na ktorého lov sa určujú kvóty.
Aká kvóta bude určená pre ďalšiu sezónu?
Mala by byť nulová. Ale určite to ešte nie je úplne legislatívne uzavretá vec. Hlavne je potrebné nájsť spôsob, ako odkontrolovať ilegálny lov, ktorý tu vždy bol, je a bohužiaľ, pravdepodobne aj bude.
Ako vyzerá práca pre Lesoochranárske zoskupenie VLK v praxi?
Každý z našho tímu je na niečo svojím spôsobom vyprofilovaný. Ja sa najviac venujem správnym konaniam. Tým sa snažíme veci meniť už na úrovni rozhodovania jednotlivých úradov. Z nášho pohľadu je to veľmi efektívny spôsob, ako niečomu zabrániť už vo fáze rozhodovania. Neriešiť vec až vtedy, ak sa to povolí a ide sa to robiť v praxi.
Môžeš to vysvetliť viac konkrétnejšie?
Zákon o ochrane prírody a krajiny rozdeľuje krajinu do piatich stupňov ochrany. Od nechránenej krajiny v prvom stupni, až po najprísnejšiu ochranu v piatom stupni. Čím vyšší stupeň, tým viacej zákazov určitých činností a potrebných súhlasov na ich vykonávanie. Zároveň umožňuje vstupovať do správnych konaní a do rozhodovaní orgánov v súvislosti s udeľovaním výnimiek na zakázané činnosti.
Najprv robíme to, že sledujeme a dohliadame na úradné tabule. Čo sa tam zverejňuje, deje, mení, o čom sa rokuje a diskutuje. Potom robíme výber konaní, do ktorých chceme vstúpiť a zúčastniť sa ich a pripravujeme pre tieto konania jednotlivé stanoviská. Účasť na konaniach nám potom – ako účastníkom konania v prípade, že je rozhodnutie zlé a z nášho pohľadu napríklad porušuje zákon – dáva možnosť toto rozhodnutie napadnúť na súde.
Je to efektívne?
Tieto konania nám veľmi pomohli zmeniť prístup úradov k najprísnejšie chráneným územiam. V čase, keď sme pred dvadsiatimi rokmi začínali, bolo úplne bežné vydávať do týchto najprísnejšie chránených území výnimky na poľovanie, výnimky na ťažbu dreva, výnimky na použivanie pesticídov a podobne.
Tým sa prakticky stieral rozdiel medzi chráneným a nechráneným územím. Jediné, čo bolo zakázané, bol pohyb ľudí v týchto územiach. Keď niekto zišiel mimo značeného chodníka, dostal vysokú pokutu. Že sa v okolí strieľalo a ťažilo, to už nikomu nevadilo.
VLK dnes vlastní niekoľko súkromných prírodných rezervácií. Koľko ich je a kde sa nachádzajú?
V Čergovskom pohorí vznikla prírodná rezervácia Vlčia s viac ako 20 hektármi. V Strážovských vrchoch máme rezerváciu Rysia, má viac ako 30 hektárov. Existuje ešte tretia súkromná rezervácia Roháčia so 17 hektármi v Cerovej vrchovine. Tá ale patrí súkromnej osobe – pani Čižmárovej, no na jej vyhlasovaní sme sa veľmi aktívne podieľali. Pomohli sme to dotiahnuť do konca, pretože to bolo dosť komplikované.
Všetky tieto rezervácie majú najvyšší a najprísnejší – piaty stupeň ochrany a sú v nich chránené prírodné procesy. V Čergovskom pohorí nad obcou Hertník v bardejovskom okrese, v okolí ochranného pásma vodného zdroja máme pripravený návrh štátnej prírodnej rezervácie s názvom Salamandria.
Momentálne na tomto území prebieha intenzívna ťažba. Upozornili ste na to, že lesníci ohrozujú vodný zdroj a rozbehli ste kampaň proti ťažbe. Čo sa tam vlastne deje?
Problém s ťažbu ohrozujúcou vodný zdroj pre tisíce ľudí registrujeme už dlhší čas. Teraz sa to dostalo do fázy, že sme sa rozhodli to aktívne riešiť. Výrazne sa tam zvýšila ťažba dreva. Negatívne to už vnímajú aj miestni obyvatelia. A hlavne vodohospodári.
Priamo v lokalite, kde sa ťaží, je pásmo ochrany vodného zdroja. Prevažná väčšina vody, ktorá zásobuje niekoľko obcí pod Čergovom, pochádza z povrchového vodného toku Vieska, ale je tam urobený aj vrt k podzemnej vode.
Za poslednych desať rokov to nikdy nebolo, žeby som musel zastavovať vodu do rybníka, aby nepodochli ryby, lebo po výdatnejšom daždi v ňom nejde nič iné ako blato! To je výsledok nadmernej ťažby dreva nad Hertníkom z posledných rokov, ničenie zdroja pitnej vody! (miestny podnikateľ, chata Koliba, Hertník)
Toto je voda, ktorá je odoberaná z povrchového vodného zdroja do úpravne a následne ju pije viac ako 7-tisíc ľudí. Štátne lesy ťažbou ničia vodozádržnú schopnosť lesov v ochrannom pásme vodného zdroja, a to hlavné, čo ich zaujíma, je, kto im zaplatí straty za drevo, ktoré nepredajú (FB Jana Zajaková)
Ako konkrétne ohrozuje ťažba tieto vodné zdroje?
Ťaží sa tam na flyšovom podloží. Buldozéry a lesné stroje robia v lese nové cesty a linky na sťahovanie dreva. Tie prechádzajú z náročnom kopcovitom teréne takmer kolmo dole po svahu. Dochádza tým k obrovskej erózii pôdy a dažde ju splavujú do potokov a vodných zdrojov. Za ostatné dni tam napríklad spadlo 30 mm zrážok. Voda v ochrannom pásme vodného zdroja bola kvôli tejto ťažbe úplne kalná.
Okrem toho, že sa musí od tohto kalu v úpravni voda vyčistiť a dezinfikovať, vzniká aj problém radikálne rýchleho odtoku vody z lesa práve po cestách vytvorených ťažkými strojmi pre ťažbu dreva. Les stráca svoju vzácnu vodozádržnú schopnosť. Vodári potom nie sú schopní zabezpečiť dostatočné množstvo a dodávky pitnej vody pre obyvateľov obcí v požadovanej kvalite. Pretože voda sa zleje a rýchlo odtečie. Najväčší problém je, že lesníci ťažbou ničia vodozádržnú schopnosť lesa.
Čo na to lesníci?
Podľa ich oficiálneho vyjadrenia na sťažnosti vodárenskej spoločnosti, žiadny problém neevidujú a neporušujú žiadny zákon. Celé to vyznieva tak, ako keby chceli zodpovednosť za tento neúnosný stav preniesť na vodárov. Vytýkajú im, že nepožiadali o vyhlásenie lesov osobitného určenia, kde by bola ťažba obmedzená.
Ale zároveň by vodári museli lesom zabezpečiť náhradu za to, že nemôžu ťažiť. Podľa mňa je to veľmi alibistické vyjadrenie. Pretože sú to práve štátne lesy, ktoré deklarujú, že im záleží na vodozádržnej schopnosti lesov. Jednoducho je pre nich prvoradá produkčná funkcia lesa a zisk z ťažby dreva.
Ťaží sa tam najviac práve teraz v máji, keď najviac prší. Keď les začína kvitnúť, vtáky hniezdiť a zvieratá vyvádzať mláďatá. Prečo?
To je otázka na štátne lesy. Ale každý súdny človek vie, že apríl a máj je sezóna hniezdenia a mláďať. A že ťažiť by sa malo v čase vegetačného pokoja. Pôda je premočená, rozbahnená a najviac náchylná na eróziu. Pritom v tejto doline je vyhlásené chránené vtáčie územie. Jej veľká časť patrí pod územie európskeho významu Čergov, ktoré by malo zabezpečovať ochranu pre tamojšie vzácne biotopy. Štátne lesy nič z toho nerešpektujú.
Ako to budete riešiť ďalej?
Nebudem vopred odkrývať karty. Ide o hybridnú blokádu. Ak nebudeme mať adekvátnu reakciu od štátnych orgánov, podnikneme akcie priamo na mieste. Zastavíme ťažbu priamo v teréne.