Technická univerzita v Košiciach chce využiť nerastný a geotermálny potenciál okolitých regiónov

VýchodSpravodajstvo

Medzi jeho významné surovinové zdroje patrí ložisko mastenca v Gemerskej Polome či zásoby magnezitu v oblastiach Jelšavy a Lubeníka.

Technická univerzita v Košiciach (TUKE) a jej fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) sa zapájajú do formovania európskej surovinovej politiky. Gemer a Spiš – konkrétne špišsko-gemerské rudohorie, podľa zistení univerzity sústreďuje približne 46 percent geologických zásob Slovenska. Cieľom je využiť nerastný a geotermálny potenciál a premeniť ho na strategickú výhodu pre zelenú transformáciu priemyslu. 

Medzi jeho významné surovinové zdroje patrí ložisko mastenca v Gemerskej Polome či zásoby magnezitu v oblastiach Jelšavy a Lubeníka. Pozornosť sa v súčasnosti sústreďuje aj na možnosti získavania kritických prvkov zo starých odvalov a existujúcich ložísk.

Európska únia tiež chce znižovať závislosť od dovozu surovín, ktoré sú potrebné pre batériový, energetický či automobilový priemysel. Samostatnosť regiónov by preto mohla byť významnou výhodou.

„Najväčšou výzvou bude posunúť sa od ťažobného modelu k spracovaniu s vysokou pridanou hodnotou priamo v regióne, pre potreby európskeho batériového, automobilového a energetického priemyslu,“ dodali z TUKE.

Foto
Technická univerzita v Košiciach chce využiť nerastný a geotermálny potenciál okolitých regiónov / TASR

Potenciál regiónu však podľa univerzity nespočíva iba v nerastných surovinách. Košická kotlina vrátane lokality Ďurkov patrí medzi oblasti s priaznivými podmienkami na využívanie geotermálnej energie. Teplota geotermálnej vody tam presahuje 120 stupňov Celzia a pripravované projekty počítajú s jej využitím pri zásobovaní Košíc teplom.

FBERG je zároveň zapojená do viacerých európskych odborných platforiem a iniciatív zameraných na surovinovú politiku, výskum a inovácie. Ide napríklad o Európsku technologickú platformu pre udržateľné nerastné suroviny, sieť ERA-MIN či EIT RawMaterials.

Na európskej surovinovej agende sa podieľa aj dekan fakulty Michal Cehlár, ktorý je od mája 2025 členom Critical Raw Materials Group Európskej komisie a pôsobí aj v ďalších odborných štruktúrach:

„Poznanie vlastnej histórie vytvára základ, na ktorom možno stavať nové myšlienky, technológie a riešenia budúcnosti.“

 

Zdroj: TASR

Komentáre