Aké sú jeho plány a vízie do budúcnosti?
Centrum vedecko-technických informácií, Slovenská akadémia vied a Zväz slovenských vedeckotechnických spoločností vyhlásili ocenenie Vedec roka. Hodnotiaca komisia vyberala laureátov spomedzi 62 nominovaných. Odborník na strojárske technológie, materiály či obrábanie Marek Vrabeľ zo Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach sa stal Technológom roka 2022. Zároveň je zástupcom Prototypového a inovačného centra. V rozhovore pre Košice Online hovoril aj o budúcnosti vesmírneho priemyslu či takzvanom odlive mozgov do zahraničia.
Čomu sa venujete vo svojej práci, výskume a vývoji?
Hlavným poslaním Prototypového a inovačného centra Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach je prepájať akademickú sféru s tou priemyselnou, to znamená, vyhľadávať spolupráce a napomáhať firmám a malým podnikom pri riešení väčších, komplexnejších problémov. V rámci technologického vybavenia, ktoré máme u nás k dispozícii, samozrejme, primárne sa venujeme procesom trieskového obrábania, to znamená, frézovanie, sústruženie. Máme tu aj progresívne výrobné technológie, do ktorých bezpochyby patrí laser, elektroerozívne rezanie a podobné technológie, ktoré využívame pri premene našich myšlienok do fyzických produktov.
Tento rok sme oslávili šieste výročie. Tá história je pomerne krátka, ale veľmi intenzívna. Od nášho vzniku sa nám podarilo viacero úspechov, medzi ktoré bezpochyby patrí spolupráca s jadrovým, leteckým a vesmírnym priemyslom.
Za čo ste získali ocenenie Technológ roka 2022?
Je to súhra okolností a všetkých vecí, ktoré sa mi podarilo zrealizovať za 12 rokov môjho pôsobenia na Technickej univerzite v Košiciach. Začalo to prvým projektom podporovaným Európskou úniou, kde sme mali možnosť participovať na veľkom európskom projekte s významnými výrobcami a dodávateľmi jedinečných leteckých komponentov, komplexnej výroby z celej Európy.
V rámci toho projektu sme si museli nájsť nejakú oblasť, ktorú by sme dokázali pokryť. My sme si vybrali hlavne tie veci, kde sa od nás nevyžadovalo silné technologické zázemie a výrobné technológie. Preto sme si vybrali oblasť vývoja, respektíve návrh špeciálnych algoritmov, ktoré mali slúžiť na to, aby sme vedeli všetky chyby, ktoré sa dejú v procesoch výroby, identifikovať hneď na začiatku ich vzniku.
Ak realizujete nejaké vŕtanie, frézovanie alebo sústruženie, počas toho procesu môže vzniknúť nejaká chybička, buď v nástroji, alebo v materiáli. V leteckom priemysle, ako aj v jadrom, ale aj v tom vesmírnom nemôžeme si dovoliť, aby chyba na tom dielci bola alebo vôbec sa stala. Sú špeciálne procesy, ktoré, samozrejme, robia sa ako post-processing, čiže vyhodnocuje sa stav, kvalita povrchu a podobne. Chceli sme, aby sme chybu vedeli identifikovať hneď v tom procese. Vyvíjali sme špeciálne algoritmy na báze umelej inteligencie.
Čo pre vás znamená toto ocenenie?
Je to zadosťučinenie všetkých odpracovaných dní, nocí, víkendov, odriekanie si voľného času, množstvo cestovania, veľa prebdených nocí. Nedá sa povedať, že sa bavíme o poslednom roku, dvoch, troch. Ten proces začínal už po skončení základnej školy, keď som nastúpil na strednú školu. Študoval som na strojníckej priemyslovke v Prešove, tá cesta už začala tam. Potom, samozrejme, vysoká škola, doktorandské štúdium. Počas toho mi pribudlo cestovanie, kde som mal možnosť spoznať všetky krajiny, výskumné centrá, významných priemyselných partnerov. Je to jedna dekáda toho, čo stojí za tým ocenením.
Je vesmírny priemysel dôležitý? Veríte v jeho potenciál a budúcnosť?
Pred pár týždňami sme podpisovali memorandum s jedným významným dodávateľom práve do vesmírneho programu. Riaditeľ tejto firmy povedal jeden výrok, ktorý si navždy zapamätám, že v súčasnosti v leteckom a vesmírnom priemysle nerobia iba tí, ktorí tomu nerozumejú alebo nevedia, o čom tam ide. Tohto hesla sa držím.
Myslím si, či už letectvo, alebo vesmír by mali byť strategickými cieľmi priemyslu na Slovensku. Automobilový priemysel zamestnáva veľa ľudí. Vidíme, čo sa deje – transformácia na elektromobilitu, aj mechanických komponentov v rámci toho priemyslu bude podstatne menej. Je najvyšší čas, aby sa začal prerod priemyslu.
Na Slovensku to možno tak nevyzerá, keďže bežný človek sa s tým nestretáva tak často, ale sú to špičkové technologické firmy aj v rámci Slovenska. Každý si pod letectvom predstaví iba tie najťažšie, najkomplikovanejšie dielce, ale to nie je pravda. V rámci leteckého a vesmírneho priemyslu vieme dodávať aj na pozemné aplikácie, čiže postupne, krok za krokom sa možno dostať jedného dňa k tým kritickým dielcom, ale nie je to jednoduchá cesta. Uplatnenie či už v jednom, alebo druhom priemysle je obrovské.
Prečo ste sa rozhodli zostať v Košiciach?
Nechcem, aby to vyznelo ako klišé, keď poviem, že potrebujeme robiť niečo aj na Slovensku, ale určite 20 – 30 percent je v tom pravdy aj z môjho pohľadu. Jednak to bola rodinná situácia, boli všelijaké okolnosti, chcel som ostať doma. Nikdy som nepôsobil dlhodobo v zahraničí, vždy to bolo na zopár mesiacov, to trvalo niekoľko rokov. Mal som možnosť prejsť organizácie, vysoké školy. Vo mne bola stále motivácia, prečo niečo, čo funguje bez problémov v zahraničí, na Slovensku nevie fungovať, a to ma stále napĺňa a motivuje aj do dnešných dní.
Aké sú vaše plány a vízie do budúcnosti?
Strategickým cieľom je prilákať tu našich a zahraničných študentov, aby sme boli rozpoznateľní minimálne v rámci európskeho priestoru, to znamená, aby bolo to povedomie v rámci vedeckých inštitúcií, prípadne univerzít, že v Košiciach funguje centrum, na ktoré sa môžeme obrátiť, keď máme problém. Je jedno, či sa bavíme o technológii, pomoci v konštrukcii.
Veľmi silné oddelenie v rámci nášho centra máme práve na robotiku a automatizáciu, kde sa chlapci zameriavajú práve na jadrový priemysel, tam máme fantastické referencie. Prilákať ľudí, udržať šikovných. Už keď si strojári nevyberú z oblastí, ako je letectvo, vesmír a nukleárny priemysel, tak im nemáme čo lepšie ponúknuť. Chceme pripravovať ďalšiu generáciu ľudí, ktorí to budú vedieť ťahať do budúcna.
Je tento odbor vhodný aj pre študentky?
Určite, dokonca v súčasnosti máme niekoľko brigádničiek. Sú to študentky buď inžinierskeho, alebo bakalárskeho štúdia, ktoré sa výborne uchytili a pracujú v našom centre. V rámci skupín ľudí, ktorí naše centrum zastrešujú, tak sú to štandardní alebo stáli zamestnanci. Potom máme veľkú skupinu, ktorá už pomaly atakuje množstvom tých stálych zamestnancov, a to sú brigádnici. Väčšinou sú to naši poslucháči z našej fakulty a univerzity. Tvoria takisto veľmi silné jadro. Keď sa im dá nejaká príležitosť a možnosť participovať na týchto projektoch, niekedy prichádzajú s prielomovými myšlienkami. Posledná skupina ľudí, ktorí majú možnosť tu pracovať, sú študenti zo stredných odborných škôl, priemysloviek, ktorí tu chodia absolvovať povinné praxe a stáže.