Aktualizované 15.55 hod.
Na Bratislavskom hrade sa začal samit lídrov Bukureštskej deviatky (B9), ktorí budú okrem iného rokovať aj o bezpečnosti regiónu, dosahoch vojny na Ukrajine na strednú Európu či ich prioritách pre júlový samit NATO vo Vilniuse. Prezidentka Zuzana Čaputová potvrdila, že samitu sa zúčastní aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg:
„Lídri Bukureštskej deviatky sa pravidelne stretávajú od roku 2015, aby zladili svoje pozície pred riadnym samitom NATO. Na moje pozvanie pricestujú do Bratislavy prezidenti Bulharska, Česka, Estónska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska a Rumunska.“
Prezidentka vyhlásila, že najlepším spôsobom, ako obnoviť mier v Európe, je pokračujúca intenzívna podpora Ukrajiny. Rusko vďaka medzinárodnej pomoci a odvahe domácej armády a občanov kontroluje za našimi východnými hranicami menej územia ako vlani. Všetci chceme podľa jej slov ukončiť humanitárnu katastrofu, ktorú zažívajú Ukrajinci. Lídri krajín B9 boli minulý rok na samite tohto zoskupenia v Rumunsku zjednotení, ale obávali sa pokračujúcej vojny na Ukrajine a jej dôsledkov. V súčasnosti sú však podľa Čaputovej odolnejšie, ako očakávali oponenti.
Bulharsko zastupuje viceprezidentka Iliana Jotová. Spoluhostiteľmi samitu sú aj rumunský prezident Klaus Werner Iohannis a poľský prezident Andrzej Duda. Iohannis vyhlásil, že spoločná vízia krajín B9 je kľúčová pri hľadaní spôsobov na ochranu a odstrašenie nepriateľa na východnej hranici NATO. Štáty východného krídla Aliancie sú podľa jeho slov v prvej línii a výrazne pociťujú negatívne dôsledky vojny na Ukrajine. Rumunsko bude pokračovať v jej podpore, kým to bude potrebné.
Duda ocenil bratislavský samit, keďže stretnutie vo Vilniuse bude podľa neho kľúčové pri posilnení bezpečnosti na východnom krídle NATO. Zároveň dodal, že bezpečnostnú situáciu v regióne destabilizuje okrem Ruska aj Bielorusko a jeho prezident Alexander Lukašenko.
Prezidenti B9 sa zhodli na podpore nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. Podľa nich je to jediná cesta, ako v Európe obnoviť mier a poriadok založený na pravidlách. Opätovne odsúdili vojnu za našimi východnými hranicami:
„Ukrajina má legitímne právo na obranu proti tejto agresii v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty OSN.“
Spoločne vyzvali Moskvu, aby zastavila útoky na civilistov, infraštruktúru, deportáciu detí a sexuálne násilie. Zároveň žiadajú, aby bezpodmienečne stiahla svoje jednotky. Z ich spoločného vyhlásenia vyplýva, že musí byť vyvodená zodpovednosť voči tým, ktorí sú zodpovední za agresiu a vojnové zločiny na Ukrajine.
B9 bude pokračovať v podpore našich východných susedov, a to vojensky, finančne i humanitárne dovtedy, kým si to situácia bude vyžadovať. Cieľom je to, aby Ukrajina dosiahla prímerie za podmienok, ktoré si sama určí.
Lídri chcú aj naďalej vyvíjať medzinárodný tlak na Kremeľ vrátane ekonomických sankcií. Tiež vyzvali Bielorusko, aby prestalo podporovať vojnu na Ukrajine:
„Rusko je najväčšou a priamou hrozbou pre bezpečnosť spojencov a musíme byť pripravení na to, že ňou ostane aj naďalej. Záväzok Severoatlantickej aliancie chce chrániť každý centimeter územia spojencov a voči článku 5 je neochvejný.“
Od samitu NATO vo Vilniuse očakávajú ďalšie posilnenie spojeneckej obrany na východnom krídle NATO, aby odstrašili akúkoľvek agresiu. Plánujú posilniť protivzdušnú a protiraketovú obranu na rotujúcom a pretrvávajúcom základe. Prezidenti poukázali aj na bezpečnostnú hrozbu hybridných útokov.
Zhodli sa aj na podpore euroatlantických ašpirácií Ukrajiny a rozhodnutia z roku 2008 o tom, že Ukrajina sa raz stane členom NATO. Očakávajú, že v júli sa spustí nový politický formát, ktorý povedie Ukrajinu k členstvu v Aliancii vtedy, keď to podmienky dovolia.
Štáty B9 sa spoliehajú na to, že Čína bude zodpovedne konať v pozícii stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN. Akékoľvek poskytnutie pomoci Rusku zo strany Číny by bolo neprijateľné a predĺžilo by vojnu na Ukrajine.
Zdroj: TASR