Po Hlavnej ulici je v centre Košíc najznámejšia Mlynská ulica. Je dlhá takmer 400 metrov a prepája Hlavnú s Mestským parkom a zároveň železničnou stanicou. V stredoveku niesla nemeckú podobu názvu Mühl Gasse (Mlynská ulica, neskôr mala i maďarský názov Malom utca). Pomenovanie získala podľa mlyna, ktorý bol postavený popri Hornáde tesne za bránami mesta.
V priebehu 19. storočia bola ulica premenovaná podľa známeho maďarského dejateľa Lajosa Kossutha. Pod týmto názvom figurovala počas obdobia monarchie, i v čase, keď sa Košice prinavrátili Maďarsku, počas 2. svetovej vojny. V priebehu 1. Československého štátu niesla názov Benešova ulica a v období socializmu Stalingradská ulica, respektive Ulica generála Petrova podľa náčelníka štábu 1. ukrajinského frontu, ktorý sa podieľal na oslobodzovaní Československa na konci 2. svetovej vojny vrátane Košíc.
Pokým bolo mesto opevnené hradbami, východná časť múru skracovala dĺžku ulice približne v miestach jej stretu s terajšou Puškinovou ulicou. Ulica sa rozšírila východným smerom po roku 1804, kedy sa múry v tejto časti mesta zbúrali.
Význam Mlynskej vzrástol vznikom mestských kúpeľov (1780) a hlavne zriadením železničnej stanice (1860). Ulica sa stala vstupnou bránou do Košíc prichádzajúcim od stanice a aj jej celkový vzhľad a charakter sa tomu prispôsoboval. So strategickou polohou súvisel i rozvoj hoteliérstva, a tak tu vyrástli známe hotely ako Európa, Palace, Imperiál či Central. Pribúdali i reštaurácie a kaviarničky. Veď čo iné by mohlo potešiť turistov viac než to, keď si mohli po zdĺhavej ceste zložiť svoje batohy a ochutnať košické jedlá či pochutnať si na kvalitnej káve.
Veľkou pýchou Mlynskej ulice sú i Evanjelický kostol a Jakabov palác. Kostol evanjelikov (dokončený v roku 1816) vyrástol na mieste, kde stáli hradby, tesne potom, ako ich zbúrali. Jakabov palác je mladší, postavený v roku 1899, ako rodinná rezidencia známej košickej staviteľskej rodiny Jakabovcov. V roku 1945 slúžil ako sídlo československej vlády, keď sa Košice stali dočasným hlavným mestom obnoveného Československa.
Mlynská sa môže pochváliť aj prvou trojposchodovou obytnou budovou v meste. Je známa ako Hegedüsov palác. Postavený bol v roku 1885 pre bohatého lekárnika, podnikateľa a finančníka Ľudovíta Hegedüša, podľa projektov známeho staviteľa Michala Répászkého. Ide o rohovú budovu medzi Hlavnou a Mlynskou (dnes Hlavná 39). Takže ešte v prvej polovici 19. storočia sa prechádzalo z Mlynskej na Hlavnú cez podchod tohto domu.
Mozaiku života Mlynskej ulice z roku 1912 nám pomáhajú poskladať články z dobových košických novín. Citujeme noviny z roku 1912: „O ulici Lajosa Kosutha možno zaspievať: Keď človek po nej prechádza, vidí v každej malej bráne, v každom okne kvitnúci kvietok.“
Tak tomu bolo cez deň a obzvlášť po večeroch, keď sa skoro z každého druhého domu ozývala hudba a spev: „Ten, kto touto ulicou kráča, prejde ju len ťažko bez straty nejakej koruny, lebo ak sa aj vyhne jednému pohostinstvu, zakopne o ďalšie.“
Na začiatku 20. storočia tu bolo až 16 krčiem, kaviarní či pohostinstiev. Každá minca má však dve strany. Problémom tejto ulice sa stal čulý nočný život sužujúci obyvateľov, ktorí tu bývali. Domáci sa sťažovali na zápach, ktorý sa šíril z jednotlivých pohostinstiev a neporiadok, ktorý spôsobovali podgurážení návštevníci. Ešte viac ich ale trápil hluk, ktorý sa po viaceré dni v týždni ťahal až do neskorých nočných hodín. Na škrípanie a kvílenie prechádzajúcich vlakov od neďalekých koľajníc, ako i lomoz doliehajúci z mlynského náhonu si obyvatelia zvykli, horšie to bolo s týmto nočným hurhajom šíriacim sa z podnikov.
Pravidelne sa podávali sťažnosti na radu mesta, ako i na políciu, ale väčšinou bezúspešne. Zaujímavá situácia nastala začiatkom apríla v roku 1912. Cigánski hudobníci, ktorí hrávali v rámci pohostinstiev celého mesta, vstúpili do štrajku. Sťažovali sa na nedostatočné ohodnotenie a požadovali od majiteľov podnikov stály, fixný príjem, okrem zisku, ktorý mali od návštevníkov. Pre prímasa to malo byť 6 korún, pre každého ďalšieho člena kapely 3 koruny. Na čas sa teda prestalo vyhrávať a Mlynská ulica sa ponorila do nezvyklého ticha. Obyvatelia Mlynskej sa tešili a zároveň dúfali, že štrajk potrvá čo najdlhšie, respektíve bude trvalý alebo sa nočný život presunie inam. Ich prianie ostalo nevyslyšané, po vyše mesiaci sa prevádzkovatelia podnikov s muzikantmi dohodli a Mlynská ulica ešte dlhú dobu zostala hlavnou ulicou života a zábavy Košičanov i návštevníkov Košíc.
Autor: HistoricKE
Zdroje: Historický výskum HistoricKE, Zdeněk Němec. Košice 1780-1918, Ján Gašpar. Košice. Pohľady do histórie mesta na starých pohľadniciach I. časť., Kassai Ujság 1912, Kassai Munkás 1912