Prečo otužilci nemajú radi šnúrky na topánkach, ako plávať pod ľadom, ako sa z otužovania stáva mainstream a prečo je dobré mať chladnú hlavu. Pozreli sme na otužilcov pod tatranskými štítmi.
„Tak sme to zmenili, v nedeľu predsa len pôjdeme. Má byť fantastické počasie. O pol dvanástej príďte k Batizovskému štrkovisku. Vo Svite za benzínkou doprava, potom cez koľaje a hneď doľava po lesnej ceste. Tam nás už uvidíte. Moje meno je Papež, píše sa to ako Svätý Otec.“
Vlasto Papež (58) hovorí krásnou tatranskou slovenčinou s moravským prízvukom. Pochádza z Nového Mesta na Moravě. Pod Tatrami žije viac ako tridsať rokov. Horolezec a adrenalínový športovec sa otužuje šiesty rok.
V nedeľu 8. novembra tesne pred jedenástou prechádzam cez Kežmarok. Obloha je šedá, po krásnom podhorskom počasí zatiaľ ani stopa. Dúfam, že sa svätý otec tatranských otužilcov nemýlil.
Vyčasí sa až pred Popradom. Na tatranských štítoch vidieť každý detail. Dnes sú nádherné. Kúpu sa v mäkkom jesennom slnku a kvôli druhej vlne korony si užívajú málo turistov. Papež mal pravdu, pred pol dvanástou je v Tatrách úplne ideálne jesenné počasie.
Vo Svite podľa Papežových inštrukcií prechádzam za čerpacou stanicou Slovnaft cez koľaje. Za nimi sa do lesa stáča rozbitá, zablatená cesta.
Na jej konci je malá zátoka batizovského štrkoviska. Parkuje tam niekoľko áut. Pri ich otvorených kufroch a na brehu sa vyzliekajú a veselo diskutujú Tatranci, muži aj ženy.
Hladina pod Tatrami
„Ako chcete, môžeme teraz aj potom. Po plávaní budem trochu rozklepaný, ale v pohode,“ reaguje na žiadosť o rozhovor Vlasto Papež. K plavkám si obúva gumené plavecké topánky, do ruky berie nafukovaciu bezpečnostnú bójku. O pár sekúnd je už vo vode.
Spolu s ďalšími troma otužilcami pláva na koniec jazera a späť, necelý kilometer. Ostatých desať ľadových medveďov si užíva sedemstupňovú vodu niekoľko metrov pri brehu.
Niektorí stoja ponorení po ramená vo vode s rukami zdvihnutými nad hlavou a sústredene dýchajú. Iní plávajú prsia niekoľko desiatok metrov od brehu a späť.
O niekoľko minút začínajú pomaly vyliezať von. Najdlhšie sú vo vode bójkoví plavci, práve sa otáčajú pri druhom brehu naspäť.
Bez rozdielu času, výkonu, veku a pohlavia ich spája jedna absolútne autentická a neuveriteľne príjemná vec. Všetci majú perfektnú náladu a sú spontánne veselí. Pomáhajú si, vtipkujú, drkocú zubami, doťahujú a smejú sa, hlasno konverzujú.
Keď ich v perovej vetrovke a zateplených topánkach idem vyspovedať, pripadám si trochu ako slon v kožuchu.
Ako droga
„Otužujem sa už tretí rok, pôsobí to na mňa naozaj perfektne. Dnes som tu bol iba krátko, nedávno som totiž prekonal zápal pľúc. Po otužení je telo uvoľnené, svieže, máte dobrý pocit, preberie vás to k životu,“ hovorí 56-ročný Rudo z Dolného Smokovca.
„Ja tu chodím už päť rokov. Nádchy a chrípky – odvtedy nič nemám. Je to ako droga, cítim sa veľmi dobre. Zavolal ma sem kamarát, prvýkrát som tu bol so synom. Zapáčilo sa mi to a som sa začal otužovať pravidelne,“ hovorí 64-ročný Juraj z Popradu s postavou plaveckého atléta. Medzi ľadovými medveďmi funguje ako klubový fotograf.
„Tatry v pozadí milujem, urobte mi fotku,“ zapózuje pred objektívom s nefalšovaným holywoodskym úsmevom Juraj.
33-ročný Daniel sa začal otužovať s krstnou mamou. Potom sa pridal jeho otec aj mama. „Rozdiel je, že už sa tak neobliekam ako niekedy. A choroby? Viete, človek ochorie tak či tak. Každopádne sa z toho rýchlejšie dostane a oveľa viac vydrží.“
Po ľadovej plavbe naprieč zátokou vystupujú z vody s Vlastom Papežom traja jadroví borci. Medzi nimi aj jedna otužilkyňa.
Aké to dnes bolo?
Krásne. Máme super počasíčko.
Ako dlho sa už otužujete?
Tento klub funguje šesť rokov. Na začiatku sme boli traja. Postupne nás pribúdalo viac a viac, dnes nás je viac ako tridsať. Tento rok som už mal pocit, že sa z otužovania stáva tak trochu mainstream. Začína to byť veľmi populárne. Ale to je dobre. Hovorím, že radšej chodiť do studenej vody ako do lekárne.
Plával som už aj vo vode s teplotou -1 ℃. Bolo to na rieke Morava. Tým, že sa rieka trochu pohybovala, hladina nezamrzla, ale bola to už taká ľadová kaša.
Je to pre vás iba voľnočasová aktivita alebo to v klube robíte aj vážnejšie športovo?
Máme dve úrovne. Jedna je to, čo ste videli teraz. Hobby plávanie. Tretí rok u nás na Slovensku funguje aj otužilecká súťaž v plávaní na čas. Od 50 metrov až do 1 kilometra. Prvýkrát môžete ísť maximálne 100 metrov. Kvôli bezpečnosti, potom sa to predlžuje.
Vo svete takéto súťaže fungujú bežne. Existujú aj otužilecké majstrovstvá sveta. Pláva sa bez topánok a rukavíc. Iba v plavkách okuliaroch a čiapke. Chodíme aj súťažiť, z našej partie sme plávali maximálne 500 metrov.
Koľko má teraz voda v štrkovisku?
Okolo siedmich stupňov.
Plávali ste aj v studenšej?
Keď má na povrchu okolo nuly, tak už zamŕza. Plával som aj vo vode s teplotou -1 ℃. Bolo to na rieke Morava. Tým, že sa trocha pohybovala, nezamrzla, ale bola to už taká kaša.
Zahreje sa človek v takejto vode tým, že pláva?
To práve nie. Menej tepla človek stratí, keď sa vo vode nehýbe, teda nepláva. Keď plávate, rýchlejšie chladnete. Na druhej strane je pohyb v ľadovej vode pre mňa príjemný. Ja by som na jednom mieste vydržať nedokázal.
Prečo? Pohybom sa predsa telo zahrieva?
To hej, ale keď plávate, stále od seba odháňate tú aspoň trocha zahriatu vodu tesne pri vašom tele. Ďalšia vec je, že pri pohybe prúdi krv do vonkajšej vrstvy tela, do svalov a do kože, odkiaľ studená voda teplo hneď odoberie. Keď sa nehýbete, krv sa sťahuje dovnútra a telo sa ochladzuje menej.
Zaujímavé je to napríklad v tuhej zime, keď je vonku napríklad -15 ℃ a voda má 1 ℃. Vtedy máte skutočne pocit, že idete do teplej vody. Vo vode je to potom celkom pohoda. Najhoršie je, keď znovu vyleziete vonku. A, nedajbože, ešte fúka. V sekunde na vás všetko zmrzne. Plavky, skrehnú vám prsty, ruky, nohy. Neviete si ani zaviazať topánky alebo pozapínať gombíky. Preto otužilci v zime uprednostňujú zipsy.
Ako ste s otužovaním začali?
Robím horolezectvo, takže som sa tu v Tatrách stále otužoval vzduchom. Pred šiestimi rokmi som sa bol v Slovenskom raji korčuľovať na zamrznutej rieke. Prelomil sa podo mnou ľad a celý som spadol do vody. Našťastie som na to bol pripravený.
Ako?
Mal som náhradné oblečenie a vedel som, čo treba v takých prípadoch robiť. Napríklad, že treba rozpažiť ruky, aby vás pod ľad nestrhol prúd. Alebo že treba mať vo vrecku klinec, aby ste pomocou neho vedeli vyliezť po ľade von. Vtedy sa mi ten ľadový kúpeľ zapáčil. Povedal som si, že to skúsim robiť pravidelne a systematicky.
Ten pocit, keď idete vonku, je doslova šialený. To by ste museli zažiť. Niektorí to prirovnávajú k droge.
A snažíte sa to aj propagovať.
Áno, ale dnes sa to už popularizuje samo. Ľudia nás vidia, poznajú. Keď sa okúpeme a bežíme v zime v plavkách po ceste, autá na nás trúbia.
Ako na vás pôsobí ľadová voda?
Keď ste v naozaj ľadovej vode dlhú dobu, tak to aj vyslovene bolí. Na druhej strane, pobyt v studenej vode uvoľňuje endorfíny, máte potom dobrú náladu. Ten pocit, keď idete vonku, je doslova šialený. To by ste museli zažiť. Niektorí to prirovnávajú k droge.
Čo musím urobiť, keď sa chcem začať otužovať?
Začať. Pokiaľ je človek zdravý, môže hneď vojsť do studenej vody. Nie na 20 minút ako skúsení otužilci, ale na 2 – 3 minúty určite. A postupne ten pobyt predlžovať.
Ako často plávate v zime a ako sa otužuje v lete?
Pokiaľ to chce človek robiť aspoň trochu výkonnostne, dvakrát do týždňa je minimum. Plávať aspoň tých 500 metrov, nejakých 20 minút. Ak to chcete robiť ako otužovacie hobby, stačí sa namočiť na 3 – 4 minúty raz týždenne. V lete je to ťažké, otužovať sa veľmi nedá. Jedine v sprche alebo v horských potokoch.
Dosť sa po tom plávaní klepete. Nie je vám zima?
Nie, v pohode. To je úplne normálne. Plával som 20 minút v ľadovej vode, telo znovu musí vyrobiť teplo. Robí to buď svalovým trasom – preto sa teraz trasiem. Prípadne si pomáha aj takzvaným hnedým tukom, ktorý má každý rôzne množstvo. Niekto viac, niekto menej. Kto ho má viac, ten sa trasie menej.
Poznáte holandského „wintermana“, ľadového rekordmana a svetového propagátora otužovania Wima Hofa?
Osobne nie, ale poznám ľudí, ktorí boli na jeho kurzoch. Som presvedčený, že to funguje, jeho dychové cvičenia a tak ďalej. Dokonca sme aj my plávali pod ľadom. Nie 100 metrov ako Wim Hof, ale 15 – 20 metrov sme vyskúšali.
Pod ľadom je zima, tma a ticho. Ponoríte sa do jednej diery a vynoríte v druhej. Ako sa to dá zvládnuť?
Základ je mať to perfektne zrovnané v hlave. Je vám zima, nič nevidíte, nad sebou máte hrubú vrstvu pevného ľadu. Musíte veriť, že do tej druhej diery trafíte. A byť pritom v kľude. Samozrejme, ste istený lanom a prinajhoršom vás pritiahnu späť. Ide o to nemať stres a byť absolútne uvoľnený.