Vo svete žijú takmer 2 milióny krajanov. Málokto vie, že pre nich na Slovensku existuje špeciálny úrad. O tom, ako ich podporuje, kde všade žije slovenská menšina a ako by sa dal využiť jej potenciál, sme sa porozprávali s východniarom, ktorý mu šéfuje – Rusínom Milanom Jánom Pilipom z Bardejova.
Milan Ján Pilip (40) je Rusín. Pochádza z Bardejova. 16. júla 2020 ho vláda vymenovala za predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Študoval politológiu a filozofiu v Prešove, pätnásť rokov pracoval na Ministerstve obrany, desať rokov sa aktívne venuje politike národnostných menšín.
Chceme aby tá premávka bola obojsmerná. Podpora od nás pre krajanov by mala byť vyvážená využitím potenciálu, skúseností, pridanej hodnoty a pomoci, ktorými môžu krajania prispieť Slovensku.
V zahraničí žijú takmer dva milióny krajanov. Málokto vie, že existuje aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a čo rieši. Ako ste sa dostali na post šéfa tohto úradu?
Národnostným menšinám, teda ľuďom iných národností na Slovensku sa venujem dlhodobo. Naši krajania v zahraničí to je ale opačná strana mince. Tí sú národnostnou menšinou, prípadne komunitou v krajine kde žijú.
Aktívne sa tejto problematike venujem od roku 2010. Od roku 2014 pracujem pre Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny, od roku 2019 pre Radu vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Okrem toho som stopercentný Rusín, teda príslušník národnostnej menšiny.
Pre stranu SaS som vypracoval volebný program pre národnostné menšiny. Denník Uj Szó ho v porovnaní programov nemaďarských politických strán pre menšiny žijúce na Slovensku, ohodnotil ako najkvalitnejší.
Keďže predošlý predseda úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí minulý rok odstúpil, oslovilo ma ministerstvo zahraničných vecí. Ako nominanta SaS ma na návrh ministra Ivana Korčoka do funkcie minulý rok v júli vymenovala vláda.
Aké funkciu má váš úrad?
Vytvára a vykonáva štátnu politiku voči našim krajanom. A podporuje ich. Slovensko má vo svete veľkú diaspóru (rozptýlenie alebo územie členov určitého celku, spravidla národa alebo náboženstva, v cudzom prostredí, alebo samotných takto žijúcich členov – pozn. autora).
Odhadujeme, že na celom svete by mohlo byť 1,5 až 1,8 miliónov Slovákov. Do tohto odhadu ale počítame všetko. Tých, ktorí dlhodobo pendlujú za prácou, takzvanú novú diaspóru, teda ľudí, ktorí do zahraničia odišli v posledných rokoch kvôli práci, autochtónne (pôvodné) menšiny v južnej a východnej Európe, ako aj tradičné komunity v USA, Kanade alebo Argentíne.
Vzhľadom na to, že sme malá krajina s celkovým počtom 5,46 miliónov obyvateľov to predstavuje dosť významné číslo. Takmer 30 %. Každá krajina by sa mala pre svoje vlastné dobro o svojich krajanov vo svete starať.
Aké dobro máte na mysli?
To práve riešime v novej koncepcii úradu pre štátnu politiku na nasledujúcich päť rokov. Ide hlavne o podporu kultúry, vzdelávania a médií Slovákov žijúcich v zahraničí. Zahraničným Slovákom vydáva náš úrad aj špeciálne osvedčenia. Preukaz, ktorý im na Slovensku poskytuje výhody.
Napríklad tu môžu pracovať bez pracovného povolenia, študovať alebo podnikať. Prípadne požiadať o občianstvo už po troch rokoch pobytu. Osvedčenie im poskytuje aj množstvo ďalších výhod. Udržiavaním národného povedomia, jazyka, vzdelania, kultúry a identity u zahraničných Slovákov a ich detí vieme potom využiť ich potenciál aj v rámci Slovenska.
V čom môže byť ich prínos?
Ak to poviem veľmi zjednodušene, snažíme sa, aby tá premávka bola obojsmerná. Teda podpora od nás pre krajanov by mala byť nejako vyvážená využitím potenciálu, skúseností, pridanej hodnoty a pomoci, ktorými môžu krajania prispieť Slovensku.
Hovoríme ale o takých, ktorí to jednak chcú robiť, jednak si to aj môžu dovoliť. Prípadne už na to majú nejaké postavenie. Napríklad v západnej Európe, Amerike a podobne. Aby nám pomohli svojimi kontaktmi, poskytli know-how. Alebo svojim potenciálom v podnikaní, vede a výskume.
Dokonca uvažujeme a otvorene hovoríme aj o návrate mozgov. To znamená, aby tí, ktorí sa na Slovensko chcú vrátiť a pracovať tu, nenarážali na zbytočné byrokratické problémy, prekážky a komplikácie. Aby sme im vedeli vytvoriť podmienky, ktoré by im naopak aklimatizáciu, pracovné a školské veci pri návrate výrazne uľahčili.
Konkrétne v čom?
V zjednodušení administratívy a komplikovaných úkonov pri vybavovaní dokladov. V prekonávaní jazykovej bariéry a zaradenia ich detí do školského systému. V uznávaní školských rozdielových skúšok alebo pedagogickej praxe. V uľahčení ich zamestnania.
Je ťažké takéto veci prakticky presadiť?
Tézy ktoré má vláda vo svojom programovom vyhlásení, sú voči krajanom dosť ústretové. Z môjho pohľadu je to buď teraz alebo nikdy.
Aká je celková suma finančnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí ročne?
Poviem to iba za náš úrad, pretože zahraničným Slovákom prispievajú aj iné rezorty, ako napríklad ministerstvo školstva. Naša podpora sa týka kultúry, vzdelávania, médií a zberu informácií pre výskumné, vedecké a archivačné účely.
V minulých rokoch boli najnižšie poskytnuté sumy od 800 tisíc eur a vyššie. Tento rok máme zo štátneho rozpočtu k dispozícii 2,8 miliónov eur.
Rozlišujeme potom ešte bežné a kapitálové výdavky, z ktorých podporujeme nákupy, prenájmy alebo rekonštrukciu nehnuteľností. Prípadne budovanie infraštruktúry. Napríklad v Novom Sade v Srbsku ideme momentálne stavať nový krajanský dom.
Programové vyhlásenie vlády hovorí, že táto finančná podpora by sa mala celkovo ešte navýšiť. Minimálne na rovnakú hodnotu akou sú podporované národnostné menšiny na Slovensku, čo je dnes 8 miliónov eur ročne.
Ako prebieha komunikácia medzi úradom a krajanmi v zahraničí?
Slováci žijúci v zahraničí majú svoje krajanské organizácie. Rôzne komunitné, občianske a cirkevné združenia s ktorými komunikujeme. Maďarsko a Srbsko kde žijú početné slovenské menšiny, sú dokonca špecifické v tom, že okrem krajanských organizácií majú aj oficiálnu takzvanú menšinovú samosprávu, ktorá je zo zákona volená ľuďmi. Takže tam existujú volení zástupcovia Slovákov v Maďarsku a volení zástupcovia Slovákov v Srbsku.
V prípade novej diaspóry, ktorá odišla do zahraničia v ostatných rokoch za prácou a žije tam, sa tieto komunity ani tak nezdružujú v kamenných spolkoch a oficiálnych organizáciách. Skôr v komunitách a skupinách na sociálnych sieťach. Ako sú skupiny Slováci v Anglicku, Slováci v Belgicku a podobne. Aktívne využívame aj tento kanál.
Slovenské menšiny žijúce na Ukrajine, v Maďarsku, v Srbsku alebo v Rumunsku majú svoje národnostné školy, ktoré navštevujú ich deti. No v západnej Európe, takéto školy nie sú. Veľmi nás preto teší, že tam v posledných rokoch vyrástli navzájom koordinované vzdelávacie centrá, kde môžu chodiť deti napríklad cez víkendy. Kde sa môžu učiť a vzdelávať po slovensky. Dnes ich máme už viac ako sedemdesiat.
Kde žije najviac Slovákov v zahraničí?
V USA a Česku. V susedných Čechách ich podľa najsmelších odhadov môže byť 400 tisíc. V Spojených štátoch až 750 tisíc, suverénne najviac. Veľká diaspóra je aj vo Veľkej Británii, odhadom až 110 tisíc krajanov, v Kanade (100 tisíc) a Maďarsku (100 tisíc).
V Nemecku žije podľa našich odhadov asi 80 tisíc Slovákov, v Srbsku ich je 46 tisíc. V Argentíne 28 tisíc. V Rumunsku rovnako ako v susednom Rakúsku ich môže byť tak 25 tisíc. Veľké komunity Slovákov sú aj v Austrálii (25 tisíc) a Írsku (22 tisíc).
Trochu nás trápi situácia v Srbsku. Vo Vojvodine žije jedna z najstarších a najvzácnejších komunít Slovákov. Desaťročia zachováva krásny archaický slovenský jazyk, pôvodné zvyky a kultúru. A dnes sa odtiaľ, bohužiaľ vo veľkom celé rodiny odsťahovávajú. Ostávajú po nich len prázdne domy.
Kvôli zlej ekonomickej situácii v Srbsku prichádzajú na Slovensko a pokračujú ďalej do západnej Európy. Komunita sa zmenšuje, unikátnosť ich kultúry a jazyka pomaly zaniká. Niekedy ich tam žilo 60 tisíc, dnešné odhady sú oveľa menšie.
Kto je vlastne podľa zákona zahraničný Slovák?
Oficiálne sa staráme o dva druhy krajanov. Tých, ktorí sú slovenskí občania, majú slovenský pas, ale na Slovensku nežijú, nemajú tu trvalý pobyt. A potom ide o etnických Slovákov. Takých ktorí žijú ako národnostná menšina v inej krajine a zachovávajú si jazyk, kultúru a zvyky.
Tí, ktorí majú občianstvo aj trvalý pobyt na Slovensku a kvôli práci pendlujú alebo žijú v zahraničí dočasne, v tomto zákone zahrnutí nie sú. Podľa mňa je to chyba. Hlavne preto, že za posledných desať rokov ich počet výrazne vzrástol. V štátnej politike a koncepcii by sme mali uvažovať aj o nich. Nato, aby sme ich mohli do tejto definície zahrnúť ale potrebujeme predovšetkým dáta.
Aké dáta?
Od 15. februára do 30. marca bude prvýkrát prebiehať sčítanie obyvateľstva elektronicky. Je to obrovská výhoda. Elektronický formulár bude tiež obsahovať otázku, či žijete alebo sa zdržiavate v zahraničí.
Tým by sme chceli našich krajanov vyzvať, a budeme k tomu robiť aj kampaň, aby sa tí, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku avšak žijú v zahraničí, sčítania zúčastnili. A hlavne uviedli pravdivé informácie. Má to pre nás obrovský význam.
Sčítanie prebieha pod gesciou OSN v rokoch 2020, 2021 a 2022 na celom svete. Takže krajania žijúci v zahraničí sa môžu pokojne sčítať aj tam. My sa budeme potom snažiť získať tieto údaje
Prečo je to dôležité?
Práve kvôli dátam. Keď budeme presnejšie vedieť koľko krajanov máme v ktorých krajinách a ďalšie veci ako prečo vôbec a ako žijú v zahraničí, budeme vedieť nastaviť našu politiku, vzťahy, podporu a spoluprácu oveľa lepšie.
Aké je postavenie Slovákov žijúcich v zahraničí v porovnaní s etnickými menšinami na Slovensku?
Myslím, že v porovnaní s národnostnými menšinami u nás, majú Slováci v Srbsku a Maďarsku určite významnejšie postavenie. Hlavne kvôli vytvorenej štruktúre menšinových samospráv, ktoré som spomínal a ktorých sú súčasťou.
V Maďarsku majú dokonca národnostné menšiny v parlamente svojich špeciálnych hovorcov, ktorí má status poslancov bez mandátu. Majú teda rovnaké postavenie ako ostatní poslanci až na to, že nehlasujú. V prípade samospráv ide o akési národné rady Slovákov v Maďarsku a v Srbsku, ktoré majú svojich poslancov a predsedu.
KDE VŠADE ŽIJÚ SLOVÁCI A KOĽKO ICH JE
►Na Slovensku žije 13 národnostných menšín, ktoré majú priznané jazykové práva, najväčšie sú maďarská, rómska, česká a rusínska.
►Vo svete žije 1,5 až 1,8 miliónov Slovákov. Podľa sčítania v roku 2011 (z oficiálnych zdrojov) resp. ich odhadované počty sú nasledujúce:
►USA 560 000 750 000
►Česká republika 148 000 400 000
►Veľká Británia 84 000 110 000
►Kanada 72 000 100 000
►Maďarsko 29 647 100 000
►Nemecko 58 235 84 000
►Srbsko 52 750 46 000
►Argentína 24 000 28 000
►Rumunsko 17 199 25 000
►Austrália 15 400 25 000
►Rakúsko 3 800 25 000
►Írsko 9 700 22 000
►Španielsko 11 600 12 000
►Ukrajina 6 700 12 000
►Poľsko 3 500 12 000
►Francúzsko 9 700 10 000
►Taliansko 8 500 10 000
►Chorvátsko 4 753 10 000
►Belgicko 5 700 7 000