Väzenie za prerušenie tehotenstva, busty politikov v záchodovej mise, zajatí americkí piloti ukrývajúci sa v lesoch a pivniciach. O malých aj veľkých činoch obyčajných ľudí, ich odpore proti ľudáckemu režimu a odvahe konať poza Tisov chrbát sme sa porozprávali s Jozefom Hyrjom.
"Napriek tomu, že mnohí Slováci arizovali židovský majetok, udávali svojich susedov, boli aktívnymi členmi Hlinkovej gardy, ktorá sa podieľala na deportáciách a vraždení, našli sa aj takí, ktorým svedomie nedovolilo nečinne sa prizerať."
"Nepoznáme presný počet takýchto hrdinov všedných dní. Mnohé z ich príbehov už navždy upadli do zabudnutia, lebo ich nikto nespísal, ale tie, čo si pamätáme, by sme mali uchovať."
"Nie je dôležité, či sa ten-ktorý skutok odohral lokálne a mal dopad iba na osudy niekoľkých ľudí, či sabotáž zastavila prácu fabriky alebo trasu vlaku iba na pár dní, či sa diverzná akcia dotkla najvyšších predstaviteľov štátu alebo len miestnych pohlavárov – každý vzdor bol dôležitý a nespochybniteľne prispel k porážke režimu, a čo je najdôležitejšie, k záchrane ľudských životov." (úryvok z knihy Tisovi poza chrbát - príbehy odporu voči ľudáckemu režimu)
Jozef Hyrja (37) vyštudoval históriu na Prešovskej univerzite, neskôr židovské štúdiá v Štokholme, Jeruzaleme a Heidelbergu. Je členom redakčnej rady časopisu HistoryLab.sk a komunitného časopisu Kehila. Momentálne pôsobí ako interný doktorand na Historickom ústave SAV. Žije v Bratislave.
Ako vznikla myšlienka napísať knihu Tisovi poza chrbát? Prečo vydavateľstvo HADART?
Najprv k tomu vydavateľstvu. Zakladateľmi vydavateľstva sú dvaja historici – Jakub Drábik a ja. Našim hlavným cieľom je popularizovať dejiny.
Okrem prekladovej literatúry sa venujeme aj vydávaniu pôvodných prác slovenských autorov – historikov. Chceme prispieť k popularizácii výsledkov ich vedeckého bádania. A zároveň bojovať proti mýtom a prekrútenej interpretácii dejín.
Presne v tejto kategórii je aj kniha Tisovi poza chrbát. Venuje sa jednej z dramatických kapitol našich dejín, na ktorú sa viaže mnoho neprávd a poloprávd. Považujem za veľmi potrebné poukazovať na malé aj veľké príbehy odporu a tým nabúrať obraz, ktorý sa o vojnovom ľudáckom režime šíri ešte aj dnes.
Aký je to mýtus?
Ide o mýtus o tom, že republika na čele s prezidentom Jozefom Tisom bola ostrovom blahobytu, pokoja a mieru so šťastným obyvateľstvom uprostred zúriacej druhej svetovej vojny.
Zložitá téma. Čo bolo prvotným impulzom k zostaveniu knihy? Ako takáto publikácia vzniká?
V ostatných rokoch sú stále hlasnejšie počuť názory, ktoré obhajujú vojnový slovenský štát. Bagatelizujú zločiny proti ľudskosti, ktoré sa počas jeho existencie udiali a prekrúcajú fakty o tomto totalitnom režime.
Ako historika aj ako angažovaného občana ma to desí. Špeciálne v posledných rokoch, s nárastom Kotlebovej strany ĽSNS a ďalších extrémistických skupín, ktoré sú veľmi silné v online priestore, sa táto ľudácka propaganda šíri najme medzi mladými ľuďmi. Stáva sa mainstreamovou a stále viac akceptovanou.
Ako vznikli mýty o Slovenskom štáte? Prečo vo výklade slovenských dejín vôbec existujú?
Keby sme mali jednoznačnú odpoveď na túto otázku, možno by sme prekrúcaniu dejín do budúcnosti vedeli lepšie zabrániť. Každopádne, ide buď o vedomú glorifikáciu režimu, alebo o nevedomé šírenie ľudáckej propagandy.
Týka sa hlavne ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť medzi tým, čo predstavuje serióznu historiografiu a tým, čo sa snažia šíriť apologéti. Čiže obhajcovia vojnového režimu na čele s prezidentom Tisom.
Verejnej diskusii neprospeli ani 90. roky minulého storočia. Vtedy sa na Slovensko zo zahraničia vrátili ľudácki alebo neoľudácki historici, akými boli napríklad Jozef Kirschbaum, František Vnuk či Milan Ďurica.
Ich knihy sú plné dezinterpretácií, zľahčovania či úmyselného vynechávania faktov. Do tejto mozaiky následne vstúpili rôzne tajné dejiny či zamlčané dejiny plné až smiešnych výmyslov a bludov od autorov ako Oskár Cvengrosch, Viktor Timura a ďalších.
Ako má alebo môže historik alebo laická verejnosť pri takýchto zložitých a kontroverzných historických témach spoľahlivo rozpoznať, že ide o mýtus alebo naopak seriózne fakty?
Skúsim odpovedať zjednodušene. Z pohľadu historika. Základným kameňom každého štúdia dejín, - či už ide o historika, ktorý analyzuje primárne historické pramene, alebo o laika, ktorý o dejinách číta a zaujíma ho populárno-náučná literatúra - musí byť kritický prístup a komparácia, porovnávanie.
Vždy si treba overiť autora textu, kontext vzniku dokumentu a následne sa zamyslieť aj nad motívmi a cieľmi, ktoré autor mohol vytvorením takého textu sledovať. V druhom kroku treba potom informácie a interpretácie dôkladne porovnať s inou dostupnou literatúrou.
Inak než takouto poctivou, zdĺhavou ale serióznou prácou to nejde. Nedá sa ísť na internet, prečítať si prvý status či článok, ktorý vyhľadá Google a považovať to za ultimátnu pravdu len preto, že mu to pasuje do toho ktorého obrazu o svete.
Tisovi poza chrbát je kolektívne dielo. Vy ste jej editorom. Kto sú autori príbehov?
Historici aj publicisti. Za všetkých spomeniem napríklad Soňu Gyarfašovú, ktorá sa venuje téme vyrovnávania sa s totalitami, ľudáckou aj komunistickou. Je novinárka, v Slovenskom rozhlase pripravuje reláciu o osudoch jednotlivcov, ktorých životné príbehy tieto režimy ovplyvnili.
Etnologička a sociálna antropologička Monika Vrzgulová sa dlhodobo venuje napríklad orálnej histórii - pamäti preživších holokaustu ale aj očitých nežidovských svedkov týchto udalostí.
Martin Posch je mladý historik zo Slovenskej akadémie vied, ktorý do knihy napísal zaujímavý, veľmi nezvyčajný príbeh o Imrichovi Erösovi, ale aj príbeh odbojárky Chavivy Reickovej.
Špeciálnou kapitolou, ktorú som do knihy zaradil namiesto doslovu je text Tomáša Sterna o interakciách Jozefa Tisa so židovskou komunitou. Od mladosti až po jeho dospelosť, bol jeho život s nimi prepletený.
Jedna z autoriek v knihe píše, že je o ľuďoch, ktorí sa rozhodli konať tak, ako sa podľa nich mal správať slušný sused, kresťan a človek. Boli to ľudia vnútorne slobodní, nerezignovali na ľudskosť v podmienkach neslobody. Môžu sa ľudia naučiť, aby sa správali morálne? Ako sa táto skúsenosť dá preniesť na budúce generácie? Budú mať naše deti a vnuci záujem o takéto dedičstvo?
Myslím, že autorka si na to v texte odpovedá sama. Ľudia, ktorí konali počas vojny alebo v iných krízových situáciách morálne a spravodlivo, vám väčšinou povedia, že svoj postoj vnímali ako samozrejmosť. Že tak konali z presvedčenia, lebo ich tak vychovali, iné správanie si nevedeli predstaviť. Kázala im tak základná slušnosť, morálnosť alebo pravidlá ich náboženstva.
A otázka o budúcich generáciách? K tomuto sa ako historik relevantne vyjadriť neviem. Existujú postupy a metódy, ktorými ako vedci vieme skúmať minulé udalosti. Ale bohužiaľ, zo žiadnych archívnych dokumentov ani spomienok neodčítame budúcnosť. Ani to, čo si budú ľudia myslieť a čím sa budú v budúcnosti riadiť.
Zákaz prerušenia tehotenstva pod trestom odňatia slobody. Busty Andreja Hlinku a JozefaTisa v záchodových misách na gymnáziu v Zlatých Moravciach. Zajatí americkí piloti ukrývajúci sa v lesoch a pivniciach. V knihe sa dočítame aj o ďalších príbehoch odporu proti režimu počas Slovakštátu. Čo bolo podľa vás pre jeho obyvateľov v tomto období najtragickejšie?
Hodnotenie dejín nie je o superlatívoch, tobôž nie v tragédiách. Chcem tým povedať, že sa nedá odstupňovať tragickosť jednotlivých udalostí alebo ich účastníkov. Už samotná existencia ľudáckeho režimu na čele s Tisom bola tragická a perverzná kapitola našich dejín.
Rozprávame sa o režime, ktorý poslal na smrť desiatky tisíc svojich vlastných občanov. Slovákov židovského pôvodu. Za túto tragédiu nesú zodpovednosť všetci ľudia vo vedúcich funkciách štátu.
Je nezmazateľnou škvrnou v dejinách nášho mladého národa. A tak ako upozorňujeme a pripomíname iné dejinné udalosti, takisto treba neustále pripomínať a poukazovať aj na holokaust na Slovensku. A nezabudnúť na to.
Ktorý príbeh sa vás osobne najviac dotkol? Najviac prekvapil?
Nerád by som vyzdvihol jeden príbeh pred druhým. Všetky sú niečím dojímavé aj prekvapivé. Či už ide o hrdinstvo so zbraňou v ruke. Alebo iba so štetcom v nočných bratislavských uličkách.
Nedá sa povedať, že by bol nejaký čin menejcenný alebo viac dôležitý. Kniha prináša rôznorodé texty. Jedny môžu pôsobiť viac odborne, iné majú esejistický charakter. Niektorí autori citujú z historických dokumentov, iní hovoria priamo s pamätníkmi. Nechajme to radšej na čitateľoch. Nech si vyberú ten, ktorý ich najviac zaujme.
Vošli sa vám do knihy všetky príbehy a autori, ktorí sa tematike venujú?
Myslím, že áno. Autorov textov a ich tvorbu či výskum som poznal už predtým. No odkedy kniha vyšla, prichádzajú nám do vydavateľstva nové impulzy, návrhy na príbehy a ďalšie príklady odporu. Postupne ich dávam dohromady a kto vie, možno sa na ďalšiu jeseň dočkáme pokračovania knihy.
Aký to bol pre vydavateľstvo rok? Čo ďalšie chystáte?
Podarilo vydať niekoľko kníh s historickou tematikou. V spolupráci so Stredoeurópskym inštitútom ázijských štúdií sme vydali knihu o Číne Superveľmoc. V ďalších troch publikáciách sme sa venovali dejinám Izraela a izraelsko-palestínskemu konfliktu.
Vydali sme v Čechách a na Slovensku vôbec prvý životopis zakladateľa moderného židovského štátu Davida Ben Guriona: Ben Gurion Otec moderného Izraela. Pohľad izraelského autora Yossiho Kleina Halevihona na izraelsko-palestínsky konflikt pod názvom Listy môjmu palestínskemu susedovi.
A životný príbeh autora Júsuf Bašíra Slová môjho otca, ktorý vyrozprával príbeh svojho detstva počas druhej intifády. Palestínskeho povstania, keď sa im do domu v Gaze nasťahovala posádka izraelskej armády a jeho samotného nakoniec postrelil izraelský vojak.
Do budúceho roka pripravujeme niekoľko titulov. Budú venovať dejinám holokaustu a fašizmu. Ale aj iným historickým témam.