Tomáš Halík:Žijeme čas prázdnych kostolov

EurópaZaujímavosti

Český teológ Tomáš Halík vo svojej poslednej knihe reflektuje pandémiu, upozorňuje na krízu cirkvi a vyzýva ku globalizácii súcitu a solidarity.

Foto
Tomáš Halík počas bohoslužby v pražskom Kostole najsvätejšieho Salvátora / farnostsalvator.cz

„Som presvedčený, že Božou výzvou tejto doby je usilovať sa o globalizáciu súcitu a solidarity, a snažiť sa premeniť nezadržateľný proces globalizácie na proces komunikácie a empatie,“  hovorí jeden z najvýznamnejších českých a svetových teológov, filozof a spisovateľ Tomáš Halík.

Jeho posledná kniha Čas prázdnych kostolov, ktorá vyšla v septembri minulého roku,  je súborom príhovorov, ktorými sa veriacim prihováral v Kostole najsvätejšieho Salvátora v Pražskej akademickej farnosti počas všetkých nedieľ a sviatkov takzvaného Veľkonočného okruhu - obdobia veľkého pôstu a obdobia Veľkej noci.

Foto
Český teológ a spisovateľ reflektuje pandemické zatvorenie kostolov vo svojej poslednej knihe Čas prázdnych kostolov / halik.cz

Tajomstvá viery

„Moje príhovory odrážajú jednak tajomstvá kresťanskej viery, ktoré sa odohrávali a odohrávajú práve v tomto období  a reflektujú tiež dnešnú veľmi zvláštnu dobu zatvorených a prázdnych kostolov. Dobu prvej vlny pandémie koronavírusu,“ hovorí Tomáš Halík.

„Minuloročné Veľkonočné sviatky boli  paradoxne možno oveľa viac kresťanskejšími sviatkami ako inokedy. Práve tie zatvorené kostoly a práve tá doba ťažkých skúšok, bolesti a úzkosti, zvláštnym spôsobom korešpondovala s Veľkonočnou drámou.“

„V týchto príhovoroch som sa tvárou v tvár prázdnemu kostolu a kamere snažil myslieť nielen na tých ľudí, ktorí do nášho kostola pravidelne chodia, ale aj na veľmi širokú obec ľudí, ktorí hľadajú. A bol som prekvapený, koľko ľudí moje príhovory oslovili. Mnohí ma žiadali, aby som ich vydal knižne,“ vysvetľuje teológ a farár  kostola Najsvätejšieho Salvátora Akademickej farnosti  Praha

V úvodnej eseji Tomáš Halík zhrnul myšlienky z textu, ktorý napísal na začiatku pandemickej krízy v roku 2020. Tento text bol preložený a vyšiel vo viac ako dvadsiatich krajinách rôznych kontinentov celého sveta, a stretol sa s veľkým ohlasom. Halík sa v ňom snažil globálnu udalosť pandémie koronavírusu hlavne teologicky reflektovať.

Foto
Tomáš Halík s dalajlámom / halik.cz

Znamenie aj výzva

„V knihe varujem pred lacným náboženským výkladom, ktorý sa snaží využiť ľudský strach a vytrieskať z toho takzvaný náboženský kapitál. Tým sa snaží vysvetľovať všetky nešťastia ako akt Božej pomsty za ten či onen hriech, tých alebo oných ľudí. Zvyčajne tých, ktorých sa takto uvažujúci kňazi a veriaci boja,“  hovorí Halík a ponúka  trochu inú interpretáciu.

„Áno, skutočne môže ísť o určité znamenie doby. A môže to byť varovné znamenie. Že prázdne kostoly, ktoré museli byť v období koronavírusovej pandémie zatvorené, sa takto naozaj môžu v priebehu niekoľkých desiatok rokov vyprázdniť.  V prípade, že cirkev neprejde zásadnou a hlbokou spirituálnou reformou, reformou určitých myšlienkových štruktúr,“ vysvetľuje.

„Možno že ide o šancu a výzvu chápať tento pôst od duchovných sviatostí  v kostoloch ako určitú solidaritu s ľuďmi, ktorých cirkev dlho takpovediac odstrkovala. Myslím tým ľudí, ktorí sú napríklad v ťažkých a zložitých morálnych situáciách, ale aj kresťanov iných vierovyznaní.“

„Je to tiež výzva pre ľudí, pre ktorých pravidelná nedeľná návšteva kostola bola roky hlavným pilierom ich kresťanskej identity. Aby sa zamysleli nad tým, že ak teraz pravidelne do kostola nechodíme, v čom vlastne tá naša kresťanská identita spočíva. A čo udržiava našu vieru, ak už nemáme možnosť navštevovať kostol,“ dodáva Tomáš Halík.

Foto
Som presvedčený, že Božou výzvou tejto doby je usilovať sa o globalizáciu súcitu a solidarity, hovorí Tomáš Halík. (Ilustračná fotografia) / farnostsalvator.cz

TOMÁŠ HALÍK


►Je český sociológ, filozof, teológ a rímskokatolícky. Je farárom vo farnosti Akademickej farnosti  Praha

►Narodil sa 1. Júna 1948 v rodine editora spisov bratov Čapkovcov Miroslava Halíka. Študoval sociológiu a filozofiu .

►Do roku 1989 nemohol z politických dôvodov prednášať na vysokej škole, pracoval ako podnikový psychológ a neskôr ako psychoterapeut drogovo závislých Zároveň študoval teológiu v tajných kurzoch

►V roku 1978 bol v nemeckom Erfurte tajne vysvätený za kňaza. Patril k dôležitým osobnostiam takzvanej podzemnej cirkvi  a v 80. rokoch bol jedným z najbližších spolupracovníkov pražského kardinála Tomáška.

►Po roku 1989 študoval teológiu postgraduálne na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme. Habilitoval sa z praktickej teológie na Pápežskej teologickej fakulte vo Vroclave.

►V roku 1992 sa habilitoval v odbore sociológia v roku 1993 bol vymenovaný za docenta, v roku 1997 za profesora Karlovej univerzity v Prahe.

►V rokoch 1990-1993 bol generálnym sekretárom Biskupskej konferencie Českej republiky a pedagógom na Katolíckej teologickej fakulte Karlovej univerzity.

►Ján Pavol II. ho vymenoval za konzultora Pápežskej rady pre dialóg s neveriacimi. Od roku 1993 vyučuje religionistiku na Filozofickej fakulte  UK, ako hosťujúci profesor prednášal na univerzitách v Oxforde a Cambridgi.

►Bol jedným z externých poradcov českého prezidenta Václava Havla, ktorý ho v roku 1997 dokonca navrhol za svojho možného nástupcu vo funkcii.

►Od februára 1990 je farárom pražskej akademickej farnosti v kostole Najsvätejšieho Salvátora a prezidentom Českej kresťanskej akadémie.

►Je známy svojou angažovanosťou v občianskom živote, vyjadruje sa k otázkam medzináboženského dialógu a úlohy náboženstva v modernej spoločnosti.

►V roku 2008 mu pápež Benedikt XVI.   udelil titul kaplána Jeho Svätosti, ktorý ho oprávňuje používať pred menom titul Monsignore.

►V roku 2011 získal za knihu Vzdáleným nablízku, cenu za najlepšiu teologickú knihu Európy za roky 2009 a 2010. V roku 2014 sa stal prvým českým laureátom  Templetonovej ceny.


 

Komentáre