Vzpieranie nie je len o súťažiach na veľkých pódiách a prekonávaní národných či medzinárodných rekordov. Dôležité podhubie tohto športu zabezpečujú nižšie súťaže a jedným z dvoch dejísk úvodného kola novej druholigovej sezóny boli aj Košice.
V hale Mestského klubu vzpierania a silových športov sa v najlepšom svetle prezentovali zástupcovia klubu Red Ram Crossfit Košice, no v celkovom celoslovenskom súčte bol na tom o kúsok lepšie Veľký Meder. Jeho reprezentanti nazbierali v rámci súťaže v Bobrove 1329 bodov, zatiaľ čo spomínaní Košičania zaknihovali výsledný sumár 1317 bodov.
Ťahúňmi „červených baranov“ boli paradoxne borci, ktorí sa pôvodne venovali úplne iným športom. Odchovanec hokejového klubu HC Košice Jakub Mackaľ vzoprel rovných 100 kg v trhu a 130 kg v nadhode. Z pohľadu výkonov mu dobre sekundoval viacnásobný majster Slovenska v bikrose Michal Tomčo. Športový multitalent s váhou 77 kilogramov zodvihol nad hlavu v trhu 90 a v nadhode 115 kilogramov.
„Paradoxom je, že počas posledného týždňa som sa cítil veľmi unavene a s týmto výkonmi som teda veľmi spokojný. Dvíhalo sa mi fajn a väčšina pokusov mi vyšla podľa predstáv. Mojou snahou bolo pomôcť klubu a to sa celkom podarilo,“ pochvaľoval si Tomčo svoje vystúpenie v rámci prvého kola druholigovej súťaže. Predsezónnu zámenu bicykla za ťažké železo nevníma ako niečo čudné. „V modernom bikrose je už vzpieranie ako doplnok tréningového procesu takmer povinnosťou. K trénerovi Jurajovi Cigánkovi chodím na vzpieranie už asi šesť rokov a vnímam to ako výbornú predsezónnu prípravu.“
Bikros a vzpieranie vníma ako ideálnu kombináciu a inšpiráciou mu boli jazdci zo svetovej špičky. „Takí Francúzi dvíhajú len od kolien 120 kilogramov. Pri tomto športe potrebujete aj silu a ja sa to snažím kombinovať aj s atletickou prípravou.“
Tomčo však zvláda oveľa viac športov, než sú cyklistika a vzpieranie. V rámci amatérskej hokejovej ligy patrí už niekoľko rokov medzi najproduktívnejších hráčov a najnovšie si súťaže vyskúšal aj šprintérske disciplíny v rámci halových majstrovstiev Slovenska.
„Odkedy mám manželku a dieťa, tak utekám z domu a hľadám si nové aktivity,“ rozosmial sa bikrosový šampión, ktorý sa v rámci ľahkej atletiky venuje behu na 60, 100 a 200 metrov. Počas spomínaného halového šampionátu sa tak stretol aj s našou šprintérskou jednotkou Jánom Volkom. „Bola to veľmi zaujímavá skúsenosť. S Volkom sme neboli v rovnakom rozbehu, ale sledoval som ho z prvej rady a je to poriadny rýchlik. Ja som mal čas 7,35, on 6,61. Ešte mám teda čo robiť a po bikrosovej sezóne by som rád skúsil aj ďalšie bežecké súťaže. Mám to podelené na etapy. Teraz v zime vzpieram, potom príde bikros a na záver sezóny sa vrátim opäť na atletickú dráhu.“
Podobnú športovú roztrieštenosť si už nemôže dovoliť Ráchel Závacká. Vychádzajúca hviezda nášho ženského vzpierania prekonáva jeden slovenský rekord za druhým a stále iba pätnásťročná členka Mestského klubu vzpierania a silových športov Košice predstavuje z pohľadu budúcnosti veľkú nádej. V rámci prvého kola druhej ligy bola jednou z dvoch štartujúcich žien a výkonmi 73 kg v trhu a 87 kg v nadhode za sebou nechala i viacero fyzicky lepšie stavaných chlapov.
„Tieto preteky som brala ako tréningové. Zorganizoval ich náš klub a tak som sa pridala,“ vysvetlila svoju účasť na druholigových pretekov reprezentantka Slovenska, ktorá aktuálne súťaží vo váhovej kategórii do 64 kilogramov, no pracuje na návrate do 59-tky. Počas domácich pretekov neúspešne atakovala v nadhode osobný rekord 93 kilogramov. Len pred pár týždňami vzoprela 92 kilogramov v rámci menšej súťaže nadväzujúcej na reprezentačné sústredenie vo Veľkom Mederi.
„Najbližšie ma čakajú majstrovstvá dorastencov a potom prídu na rad ligové a medzinárodné súťaže. Mojim cieľom je pokračovať v progrese a postupne zlepšovať svoje maximá,“ naznačila svoje najbližšie plány talentovaná vzpieračka. Už 22. marca ju však čaká aj jedno vystúpenie v netradičnej úlohe. V rámci tradičnej ankety Športová osobnosť Košíc si prevezme ocenenie v kategórii Nádej. „Šaty ešte kúpené nemám a pre mňa je prekvapením získať takúto cenu. Na niečo také nie som zvyknutá a mám z toho asi väčší stres ako zo samotných súťaží. Podobné ocenenia však určite potešia a cením si to,“ dodáva s úsmevom Ráchel Závacká.