Ich prácu výrazne ovplyvnila pandémia.
Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach má dve víťazky v ankete TOP LEKÁRI SLOVENSKA 2022. Jednou je Terézia Rosenbergerová, detská psychiatrička z Prvej psychiatrickej kliniky UNLP a Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Celý svoj život zasvätila pomoci deťom. Svoju prácu by nemenila, a to aj napriek tomu, že diagnózy u detí sa za posledné roky radikálne zmenili:
„Je veľký nárast autistických detí, väčší nárast depresií, viac samovražedných pokusov, to, čo predtým vôbec nebolo, je transrodová populácia a je veľký rozvoj závislých detí a rôzne novinky, ktoré si deti vymýšľajú – súťaže, kto zje viac liekov a kto si viac ublíži a kto sa viac zmrzačí, tak možno toto je taká nepríjemná časť mojej práce.“
Zmenu v správaní pripisuje nielen pandémii, ale aj sociálnym sieťam. Pomáhať deťom s problémami či nepochopením chce však naďalej. Aj preto ocenenie TOP lekárka berie ako zadosťučinenie:
„Znamená to pre mňa veľmi veľa, pretože je to v podstate ocenenie asi za celoživotnú prácu, ktorá som robila. Som rada, že sú ľudia aj kolegovia spokojní so mnou, rovnako, že hlasovali za mňa a všetkým ďakujem za podporu.“
V prestížnej ankete sa umiestnila aj ďalšia košická lekárka. Najviac hlasov v kategórii tropická medicína získala Elena Adamkovičová z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny UNLP a Lekárskej fakulty UPJŠ. Ako sama hovorí, rozhodnutie stať sa lekárkou prišlo počas štúdia na strednej škole:
„Mala som vzory v rodine, videla som to hlavne u svojej mamy, ktorá bola takisto zdravotníčka a celkovo som človek, ktorý rád pomáha ľuďom, rád dáva svoju energiu a vedomosti do pomoci iným. Vidím v tom určite aj také to osobnostné svoje naplnenie. Ocenenie je pre mňa odmenou za štúdium a prácu, ktorú som vykonávala a snažím sa to robiť najlepšie ako viem.“
Adamkovičová pracuje v UNLP 25 rokov, no a keďže ide o erudovanú odborníčku v oblasti infektológie, opýtali sme sa, ako jej prácu ovplyvnila pandémia:
„Počas tých dva a pol roka sme boli veľmi vyťažení. To gro práce bolo jednak na pracoviskách infekčnej medicíny, ale aj aristických a intenzivistických lôžkach. Z profesionálneho hľadiska to bolo pre mňa veľmi zaujímavé, veľakrát sme ale museli siahnuť na dno svojich fyzických síl a limitov, ktoré každý človek má. Ale bola to profesionálna výzva a som rada, že som bola súčasťou toho celého procesu.“
Aké sú podľa nej ďalšie prognózy vývoja pandémie?
„Je to veľmi ťažko predpovedať. Musíme si uvedomiť, že pri životom štýle a celkovo pri veľkej migrácii ľudí, aj pri takých problémoch, ako je globálne oteplenie, povedzme, aj migrácia živočíchov, vtákov, dochádza k tomu, že tie hranice infekčných ochorení sa posúvajú. Čiže toto môže prispievať k tomu, že aj v našom regióne sa časom budeme stretávať s ochoreniami, ktoré neboli typické pre náš región, a to práve v dôsledku týchto veľkých migračných zmien – ľudí a živočíchov ako takých.“
A keďže sa za ostatné týždne akosi pozabudlo na to, ako sme tlieskali zdravotníkom či ďalším záchranným zložkám a prejavovali si medzi sebou väčšiu úctu a rešpekt, my vyslovíme jedno veľké ďakujeme a držíme palce v ďalších rokoch úspešnej medicínskej kariéry.