Vznikli, aby spájali. Dnes sociálne siete ľudí viac rozdeľujú. Médiá, administrátori a užívatelia čoraz viac pristupujú k regulácii a moderovaniu diskusií a komentárov pod príspevkami.
Keď v 40. rokoch minulého storočia v anglickom Chartwelle, sídle Winstona Churchilla, jeho priateľ John Rodgers začal osočovať britského premiéra a Churchillovho politického rivala Clementa Attleeho a označil ho slovami starý, hlúpy Attlee, Churchill vybuchol:
„Pán Attlee je premiérom Anglicka. Pán Attlee mal veľký podiel na víťazstve vo vojne. A je to veľký vlastenec. Neopovažujte sa ho u mňa v Chartwelle nazývať starým, hlúpym Attleem. V opačnom prípade sem už nebudete pozvaný.“
Takto prebiehalo blokovanie toxických diskusií naživo v najstaršej európskej demokracii pred sedemdesiatimi rokmi. Povojnové Slovensko bolo v tom čase po skúsenosti s fašistickým štátom na prahu novej, komunistickej totality.
Na rozdiel od anglických čajov o piatej, väčšina politických diskusií pod Tatrami vždy prebiehala v krčme. A mohli ste si byť stopercentne istý, že ak ste niekomu po piatom poldeci vynadali, nedajbože, ste si dovolili vysloviť vulgárnu poznámku na adresu jeho ženy, priateľky alebo milenky, dostali ste jednoducho poriadnu po papuli. A pri jednej facke to skončilo málokedy. Hlavne na temperamentnom východe.
V jednom aj druhom prípade po psychickej a fyzickej akcii nasledovala psychická a fyzická reakcia. Spor bol precítený, odohraný a vyriešený od začiatku do konca. So všetkým, čo k tomu patrilo. Slovami, emóciami aj telom. A to bolo veľmi prirodzené a ešte viac dôležité. Sir John Rodgers z Londýna aj Adam Slováčisko z Východnej o pár chvíľ na spor zabudli. Pri pohári brandy či slivovice znova priateľsky diskutovali. A často sa lúčili v priateľskom objatí. Čo, bolo, bolo, povedali si. „A prebačce, co bulo plane,“ dodali na východe.
Až do času, kým sme nevynašli internet a virtuálnu realitu sociálnych sietí. V priebehu necelých dvoch desaťročí sa v digitálnom priestore, hlavne vďaka sociálnym platformám, nenávistná diskusia rozvinula do naozaj obludných rozmerov. Dnes s prehľadom tromfne akúkoľvek najnižšiu cenovú skupinu v akomkoľvek zapadnutom staničnom pajzli kdekoľvek na svete.
Rozšírenie politických kampaní na sociálne siete, nástup pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine predstavujú najdôležitejšie témy, ktoré generujú oportunistické diskusie, konšpiračné dezinformácie, tony nenávistných komantárov a hejtov. Situácia sa za ostatné dva roky zhoršila natoľko, že väčšina médií pristúpila k regulácii či moderovaniu diskusií aj k blokovaniu komentárov pod svojimi príspevkami a článkami.
Mediálni experti hovoria o boji proti dezinformáciám, kultivácii verejnej diskusie, potrebe eliminácie komentárov obsahujúcich nadávky, vulgarizmy, urážky, výzvy k násiliu, extrémizmus, rasizmus či diskrimináciu pohlavia. Iba v rámci slovenského mediálneho priestoru na sociálnych sieťach sa denne vymažú alebo skryjú tisícky takýchto toxických komentárov.
Samotné sociálne siete, diskusie pod príspevkami väčšinou nijako neupravujú, neregulujú ani nemoderujú. Aj keď majú pomerne prísne užívateľské pravidlá a nekonečné možnosti voľby zabezpečenia, viditeľnosti a voľby súkromia, zasahujú až po upozornení a nahlásení porušenia nimi stanovených pravidiel. Často až po niekoľkých podnetoch.
Etická zodpovednosť tak zostáva na autoroch príspevkov, statusov, videí, fotografií a článkov. V prípade médií však ide nielen o zodpovednosť morálnu, ale aj právnu. Okrem etických žurnalistických a publikačných kódexov sú totiž povinné dodržiavať aj tlačové zákony a ďalšie legislatívne normy súvisiace s mediálnou praxou v krajine. Kritika v mene názorovej slobody či obviňovanie z cenzorstva tu v tomto kontexte nemá absolútne žiadne miesto.
Nejde iba o to, že diskusie sa zo skutočného, fyzického sveta preniesli do sveta virtuálneho. Do priestoru, kde na seba môžu okamžite reagovať ľudia z rôznych častí krajiny či sveta, názorových skupín, spoločenských vrstiev a s diametrálne odlišným vedomím, videním a vnímaním sveta.
V tomto zosieťovanom sociálnom babylone je kľúčovým negatívom kultivujúcim nenávisť hlavne pocit bezpečnosti, anonymity, beztrestnosti a absencie dôsledkov či zodpovednosti za svoje konanie, príspevky, komentáre, texty.
Netýka sa iba falošných identít, profilov a trollov vytvorených špeciálne za týmto účelom. Ale často aj nejakým spôsobom frustrovanej časti užívateľov hľadajúcich v sociálnych aj svoje osobné záchranné siete. Kde môžu odložiť a projektovať osobné problémy, komplexy a nevedomosti. Uistiť sa vo svojich prvoplánových, jednoduchých riešeniach či konšpiráciách. A vynadať všetkým, ktorých názory im nevyhovujú a ktorí sú práve na rane.
Nehovoriac o tom, kam až môže zájsť cielené online šírenie dezinformácií a nenávisti. Viď udalosti v americkom Kapitole vo Washingtone z januára 2021, kde sa sociálna sieť stala spúšťačom a distribútorom autentického násilia. Áno, k polarizácii užívateľov sociálnych sietí prispieva aj celosvetový trend vzostupu politického populizmu, mediálneho vynucovania a kupovania si politickej pozornosti, ľahko šíriteľných dezinformácií a neoverených informácií, ktoré už z princípu prinášajú kultúru konfrontácie jedných proti druhým.
Našťastie, ani rodení hejteri či falošné profily už dnes nie sú v online priestore nepostihnuteľní. Európske krajiny a ich inštitúcie reagujú a právomoci polície, prokuratúry či súdov viac prenikajú aj do online priestoru sociálnych sietí. V súvislosti s trestnou činnosťou je vynášaných čoraz viac rozhodnutí, udeľovaných viac pokút a trestov.
Pre online platformy vzniká v Európskej únii nová regulačná legislatíva o digitálnych službách. Jej cieľom je zvýšiť zodpovednosť online platforiem a objasniť pravidlá na odstraňovanie nelegálneho obsahu vrátane nenávistných prejavov a podnecovania k násiliu.
Médiá a administrátori vyvíjajú algoritmy na automatickú reguláciu diskusie, rozpoznávanie a blokovanie toxických slov a komentárov. Špecializované IT spoločnosti poskytujú služby moderovania diskusií a kultivovavnia komunikácie na sociálnych sieťach.
Regulácie sú namieste aj z dôvodu najsilnejšieho motívu existencie sociálnych sietí, ktorým je perfektne cielená reklama zarábajúca miliardy. Reklamný a technologický trh na internete a sociálnych sieťach totiž vôbec nerozlišuje medzi kvalitným obsahovým štandardom, ktorý má napríklad verejno-prospešný charakter a hejterským či konšpiračným obsahom, ktorý zavádza, klame a polarizuje.
Algoritmus monatizácie a reklamy naopak uprednostňuje vysoko emotívny, skresľujúci a polarizujúci obsah. Ten produkuje viac kliknutí, lajkov a zdieľaní. Táto architektúra potom odmeňuje a motivuje také médiá a užívateľov, ktorých obsah je čoraz extrémnejší, živelnejší, virálnejší, emotívnejší a podporuje populistický prístup k textu, komentárom a diskusiám.
Či ide o offline, alebo online svet, alebo sa tomuto rozdeleniu radšej vyhneme, slová a texty v akejkoľvek diskusii by sa mali vždy riadiť podľa určitého kontextu a pravidiel. Otázka je, kto a akým spôsobom ich nastavuje a kontroluje ich dodržiavanie.
Zdroj: europa.eu/infosecurity.sk/ondigital.sk/Paul Johnson: Churchill/wikipedia/tasr