Vzhľadom na jedinečný úspech mladých slovenských hádzanárok, ktoré nedávno získali titul majsteriek Európy hráčok do 17 rokov, sme sa rozhodli opäť nahliadnuť do histórie košickej hádzanej. Tento šport bol v našom meste neodmysliteľne spätý aj so ženskou hádzanou. Už v prvých rokoch hádzanej v Košiciach na ihriskách nechýbali ani ženy – a často boli v centre športového diania.
Keď sa dnes povie „hádzaná v Košiciach“, väčšina športových fanúšikov si vybaví povojnové úspechy. Menej známe však je, že už v medzivojnovom období patrilo mesto k významným centrám tohto športu na Slovensku – a to najmä v 20. rokoch. V článku Počiatky košickej hádzanej sme sa venovali samotným zrodom tohto jedinečného kolektívneho športu. Dnes si priblížime dve dekády košickej hádzanej, ktoré síce bolo poznamenané stagnáciou, ale pre lepšie poznanie histórie je dôležité poznať aj toto obdobie.
V polovici 20. rokov sa zdalo, že hádzaná má pred sebou veľkú budúcnosť. No už koncom desaťročia prišiel útlm. V roku 1929 mala hádzanú v programe už len klub ČsŠK Košice.
Dobová tlač to konštatovala s ľútosťou: „Pred 10 rokmi tak v historických zemiach ako aj na Slovensku zaznamenala česká hra „Hádzaná“ sľubný vývin. Boly to Košice, ktoré venovaly tejto krásnej hre veľkú pozornosť a nezadlho sme mali v Košiciach niekoľko družstiev. Neboly to len čs. kluby ČsŠK a Slávia, ale aj maďarské kluby Törekvés a KAC Košice, ako aj židovský klub Hakoah, ktoré disponovaly veľmi dobrými družstvami. Male sme príležitosť v Košiciach vidieť nielen domáce družstvá, ale aj prvotriedne družstvá z Čiech a Moravy. Bohužiaľ sláva tohoto športu netrvala tuná dlho. A bol to len ČsŠK Košice, ktorý až do r. 1927 udržoval hádzanú v svojom programe. Iné družstvá jeden po druhom zanikly.“ 19. marec 1932, Slovenský východ
Tento úpadok nebol len košickým fenoménom – celé Slovensko sa postupne od hádzanej odvracalo. Jeden z komentárov z 30. rokov dokonca hovorí o „tragedii, ktorá nemá v celej športovej histórii srovnania“ a opisuje, že šport, ktorý sme „konečne dostali do sveta, je v zemi zrodenia na mizine. Hádzanú drží pri živote vojsko.“
Napriek úpadku civilných klubov sa hádzaná v Košiciach nevytratila úplne. Udržalo ju vojsko, predovšetkým Peší pluk 14, ktorý ju pestoval v rámci telesnej prípravy. Ten organizoval priateľské i majstrovské zápasy, a to často s výraznými víťazstvami – napríklad proti Pešiemu pluku 32 „Gardský“ vyhral 18:1. Zvlášť obľúbené boli divízne športové hry 11. pešej divízie, ktoré sa pravidelne konali v Košiciach. Vojenské tímy z Košíc, Prešova, Rožňavy či Rimavskej Soboty si merali sily vo futbale, hádzanej a volejbale. Hádzanárske zápasy pritiahli aj civilné obecenstvo – hoci išlo o armádne podujatia.
Počas 30. rokov sa v tlači opakovane objavovali výzvy na obnovu hádzanárskych oddielov. Autori apelovali na civilné kluby, aby sa k športu vrátili: „V záujme starej tradície tohto športu treba, aby aj civilné kluby prejavily o tento šport väčší záujem, zakladaly svoje odbory a tým oživily opäť starú tradíciu.“
Zároveň sa objavovali pokusy reorganizovať ženskú hádzanú, ktorá na Slovensku takmer zanikla. V Piešťanoch fungovalo ešte niekoľko tímov, ale v Košiciach ženská súťaž prakticky neexistovala. Návrhy rátali s využitím sokolských zájazdov z Čiech a Moravy, ktoré by mohli hádzanú propagovať na Slovensku a prilákať nové hráčky.
V roku 1936 sa československá hádzaná dostala do centra pozornosti pri príležitosti olympijských hier v Berlíne, kde sa konala exhibícia tohto „rydze československého športu“. O hru prejavili záujem aj Maďari, ktorí vyslali do Berlína svojich zástupcov na rozhodcovský kurz.
Hádzaná v Košiciach prežila 30. roky najmä vďaka armáde. Civilná scéna upadla a nepodarilo sa ju obnoviť do pôvodnej slávy 20. rokov. Napriek tomu vojenské zápasy, často hrané na ihriskách ČsŠK, udržali kontinuitu a aspoň čiastočne zachovali povedomie o športe. Z dnešného pohľadu to bola éra kontrastov – na jednej strane skvelé výkony vojenských družstiev a medzinárodné kontakty, na druhej strane neúspešné pokusy o masové oživenie medzi civilným obyvateľstvom.
Vojnové roky 1939-1945
Počas druhej svetovej vojny bola civilná športová činnosť obmedzená, v prvých rokoch od začiatku veľkého vojenského konfliktu nenachádzame žiadne zmienky o hrávaní hádzanej v Košiciach. No v apríli 1942 sa v Košiciach odohralo výrazné podujatie – propagačný zápas ženských tímov. Dve vyrovnané zostavy „Zelených“ a „Bielych“ predviedli bojovný výkon a remizovali 5:5. Organizátor, košický klub KRAC, pri tejto príležitosti oznámil založenie ženského oddielu hádzanej a zámer zaradiť ho do ligy. Išlo o jeden z mála verejných momentov ženského športu v meste počas vojny.
Povojnová hádzaná v Košiciach (1945 – začiatok 50. rokov)
Po skončení druhej svetovej vojny sa športový život v Košiciach začal rýchlo obnovovať. Hádzaná, ktorá tu už mala tradíciu z medzivojnového obdobia, sa v týchto rokoch dostala do popredia najmä vďaka armádnym útvarom a vojenským športovým organizáciám.
V máji 1946 zorganizovala Vojenská sokolská jednota v Košiciach veľký športový deň na ihrisku Sokola pri Tyršovom nábreží. Bohatý program obsahoval viacero disciplín – kolky, volejbal, ľahkú atletiku, streľbu – a nechýbala ani hádzaná. V dobovej tlači sa uvádza, že išlo o „prvý zápas na východnom Slovensku vôbec“ v tomto povojnovom období, čo symbolizovalo návrat tohto športu na verejnosť.
Rok 1946 bol pre košickú vojenskú hádzanú úspešný. Vojenský útvar 5500 Košice sa stal majstrom Slovenska po finálovom víťazstve 4:2 nad Topoľčanmi. Zápas sa hral v ťažkých podmienkach na rozmočenom teréne, ale Košičania si výhru zaslúžili – vynikajúci brankár a spoľahlivá obrana položili základ úspechu. Týmto titulom si vybojovali účasť v bojoch o armádneho majstra Československa.
V novembri 1946 sa Košice stali dejiskom finálových zápasov vojenského majstrovstva Slovenska vo volejbale a hádzanej. Na hádzanárskej scéne opäť dominoval útvar 5500, ktorý porazil Topoľčany 4:2 a obhájil pozíciu slovenskej jednotky.
Vojaci z Košíc sa nepresadzovali len doma. V dobovej tlači sa spomína ich účasť na prestížnom turnaji v Londýne – „Štít Veľkej Británie“ – kde československá reprezentácia zložená z vojakov obsadila prvé miesto pred Angličanmi, Belgičanmi, Holanďanmi a Francúzmi. Medzi najvýraznejšie úspechy slovenských vojakov patrilo aj víťazstvo v medzikrajinskom trojboji Čechy – Morava – Slovensko.
Koncom 40. rokov prebrala štafetu Vojenská športová jednota (VSJ) Košice, ktorá sa okrem vlastných zápasov zamerala aj na propagáciu hádzanej medzi mládežou. Na ihrisku Sokola organizovali pravidelné tréningy pod vedením skúsených odborníkov, často aj s inštruktormi z popredných českých ligových klubov. VSJ deklarovala zámer vybudovať širšiu základňu, aby sa hádzaná dostala aj mimo vojenských kruhov.
V rokoch 1945 – začiatok 50. rokov bola košická hádzaná pevne spojená s armádou. Civilné kluby sa po vojne len pomaly spamätávali, kým vojenské tímy mali organizáciu, disciplínu a podporu na najvyššej úrovni. Vďaka nim sa v Košiciach konali prestížne turnaje a mesto si udržalo významné miesto na hádzanárskej mape Slovenska.
Príbeh košickej hádzanej týmto začal písať novú kapitolu. O jej rozmachu a neskorších úspechoch sa dočítate v niektorom z ďalších našich článkov.
Autor: HistoricKE