Slovensko patrí do ôsmich krajín sveta, kde je práca najviac zaťažená daňou.
Transakčná daň na Slovensku, ktorú zaviedla vláda od začiatku apríla, sa týka bankových transakcií. Vzťahuje sa na živnostníkov, podnikateľov a firmy, ktoré majú účet v banke na Slovensku. Cieľom tejto dane je priniesť dodatočné zdroje do štátneho rozpočtu, a to 500 až 700 miliónov eur. Podnikatelia ale hovoria, že ide o ďalšie podkopávanie ľudí aj služieb.
Predseda strany Demokrati za Prešovský kraj a člen Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov, Richard Jánoš, podniká v odevnej firme v metropole Šariša. Systém transakčnej dane ho ročne bude stáž približne 3000 eur ročne:
„Toto je úplne škodlivá a hlúpa daň. Veď na celom svete ju majú iba dve krajiny – Venezuela a Maďarsko. Neviem, či vo všetkých ostatných štátoch majú takých hlúpych inžinierov ekonómie, že nevedeli prísť na takúto „geniálnu“ daň, alebo my robíme niečo škodlivé a nelogické. Nerozumiem tomu. Ani z pohľadu ekonóma, ani z pohľadu podnikateľa. To je piesok do motora ekonomiky."
„My sme toto už avizovali, už dávno sme sa o tom rozprávali aj sme to hlásili na Finančnej správy, keď sme s nimi komunikovali. Oni si to uvedomujú, ale nemajú iné nástroje po ruke, aby si zachránili verejné financie. Táto daň je absurdum. Preto to nemá každá krajina, nie preto, že by neboli takí chytrí a nevedeli by to spraviť, ale preto, že je to jeden veľký nezmysel," uviedla generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu Miriam Bellušová.
Dnes majú o tejto téme rokovať aj na Prezídiu zväzu a k celej veci vydajú stanovisko. Zatiaľ od živnostníkov žiaden oficiálny podnet nezachytili. Firma však podľa Bellušovej musí komunikovať najprv so svojou bankou. Na Slovensku máme pritom asi štvrť milióna platiteľov dane z pridanej hodnoty (DPH). Transakčná daň je však podľa viacerých odborníkov diskriminačná. Najviac sa ale podľa ekonóma Jánoša dotýka tých, ktorí robia veľkoobchod alebo maloobchod:
„Ak nakúpim materiál v slovenskej firme, slovenská firma mi vystaví materiál aj s DPH, ale pokiaľ rovnaký materiál kúpim v Poľsku, Česku, kdekoľvek inde, v Nemecku, dokonca aj v Turecku, tak oni mi vystavia faktúru bez dane. Čiže, kým pri zahraničných dodávateľov zaplatím 0,4 percenta, tak pri slovenských zaplatím 0,5 percenta. Čiže tu sa zdaňuje daň, čo už je úplne nepochopiteľné."
Fyzické osoby – nepodnikatelia nie sú daňou zaťažené. Napriek tomu ju začínajú pociťovať na svojich peňaženkách. Prevádzky, ktoré ponúkajú služby prechádzajú vo väčšine prípadov na hotovostnú platbu. Niekde už za platbu v hotovosti ponúkajú aj zľavy. Niektoré podniky tak môžu pre transakčnú daň čoskoro skrachovať.
„Napríklad taká Československá obchodná banka, čo je štvrtá najväčšia banka na Slovensku ešte transakčnú daň momentálne nevyberá, tak ako napr. Tatra banka, že pri každom výbere, ona to urobí v júli naraz za tri mesiace, lebo to jednoducho nevedela technicky urobiť skôr. A tak si viem predstaviť niekoľko tisíc podnikateľov, ktorí si myslia, že na nich zabudli. A potom v lete budú prekvapení, pokojne môžu ísť do nepovoleného debetu so všetkými pokutami, sms-kami, vyhrážkami alebo sankčnými úrokmi,“ upozornil ekonóm.
Najvážnejšia situácia bude v júli aj podľa Slovenského živnostenského zväzu, kedy sa bude dať situácia zhodnotiť komplexnejšie. Podľa Jánoša sa ani najväčší experti nevedia dohodnúť v niektorých otázkach:
„Daňovému úradu trvalo tri mesiace a jedenásť dní, kým urobil metodické usmernenie k tomu lebo ten zákon je zverejnený už od januára. Navyše, napríklad nie je zhoda ani v tom, že keď si živnostník kúpi niečo, čo potrebuje na svoje podnikanie a zaplatí to zo svojho súkromného účtu, či z toho má zaplatiť transakčnú daň, alebo nemá. A dokonca som počul taký tip od vládnych predstaviteľov, že máme spájať platby a takto ušetriť, tak ja sa pýtam, či máme platiť aj výplaty zamestnancom raz ročne."
Daň z finančných transakcií významne zaťažila aj banky, a to viacnásobne.
„Ako každý podnikateľský subjekt sú banky povinné z debetných transakcií odvádzať daň, no zároveň ako platitelia mali veľmi náročnú implementačnú povinnosť. Výšku nákladov determinuje nielen časové hľadisko, ale aj komplexnosť legislatívy (napr. množstvo výnimiek) a aj nedokonalý legislatívny proces. Banky ako podnikateľské subjekty sú samozrejme aj daňovníkmi novej transakčnej dane - týka sa to bežných administratívnych výdajov, akými sú platby za tovary a služby dodávateľom, ale aj miezd zamestnancom. Bankový sektor tak len v súvislosti s výplatou miezd odvedie na novej dani odhadom viac ako dva milióny ročne," potvrdila za Slovenskú bankovú asociáciu Daniela Gilányi.
Samotná Finančná správa len v súvislosti s touto daňou odhadla svoje implementačné náklady v horizonte štyroch rokov na viac ako 1,2 milióna eur. Ekonómovia sa zhodujú v tom, že transakčná daň zaťažuje podnikateľov aj byrokraticky. Poplatky navyše totiž môžu vyžadovať aj účtovníci, ktorí berú odmenu za pohyby na účte. Slovensko pritom patrí medzi top osmičku krajín sveta, kde je najviac zaťažená práca daňou. Odborníci preto navrhujú transakčnú daň nie upraviť, ale kompletne zrušiť.
Autor: RÁDIO KOŠICE