Aktualizované: 16.45 hod.
Minister financií Ladislav Kamenický dnes predstavil tretí balík konsolidačných opatrení, ktorý by sa mal uplatniť predovšetkým v roku 2026, pričom obsahuje 22 opatrení za 2,7 miliardy eur. Zhruba 1,3 miliardy eur by sa malo získať šetrením na výdavkoch štátu. Cieľom je dostať krajinu zo zadlženia. Kamenický priblížil, že štátny dlh by bez zásahu v roku 2027 vyskočil na 71,4 percenta HDP, teda 11 miliárd eur:
„Minulá vláda nám zanechala najvyšší deficit v Európskej únii. Ak by sme nič neurobili, Slovensko by čelilo neudržateľnej trajektórii verejných financií.“
Kabinet doposiaľ prijal dva konsolidačné balíčky. Celkovo to bolo 35 opatrení za 4,7 miliardy eur. V poradí tretia konsolidácia je podľa Kamenického kombináciou úspor na strane výdavkov a zvýšenia príjmov. Šéf rezortu financií tvrdí, že najväčšie škrty majú priniesť ministerstvá a úrady. Na znížení prevádzkových nákladov vrátane rušenia a zlučovania úradov, obmedzenia nákupov nových služobných vozidiel či interného opatrenia na šetrenie sa očakáva úspora vo výške 1,3 miliardy eur. Znižovanie mzdových výdavkov sa bude týkať štátnej správy. Výnimkou budú učitelia, lekári a zdravotné sestry. Kamenický zdôraznil, že aj policajti a hasiči by sa mali vyhnúť prepúšťaniu:
„Každé ministerstvo bude musieť predložiť tabuľku s konkrétnymi úsporami.“
Obce a mestá prídu o zhruba 110 miliónov eur a samosprávne kraje o ďalších 20 miliónov eur zo svojich podielových daní. Napriek tomu budú mať obce podľa Kamenického k dispozícii približne 2,2 miliardy eur a župy 1,2 miliardy eur.
Sociálne štandardy sa výrazne neznížia. Vlaky a obedy zadarmo zostanú zachované, rovnako aj znížené sadzby DPH na vybrané tovary, druhý dôchodkový pilier aj trináste dôchodky, ktoré však v rokoch 2026 až 2028 budú zmrazené na úrovni 667,3 eura, teda v sume, ktorú poberatelia dostali v tomto roku. Štát by mal vďaka tomu ušetriť zhruba 34 miliónov eur.
Zároveň sa upravia podmienky vyplácania dávok v nezamestnanosti, to znamená, že plná 50-percentná dávka sa bude vyplácať prvé tri mesiace, následne bude postupne klesať na 40, 30 a 20 percent do šiestich mesiacov. Zamestnávatelia budú platiť zamestnancom PN dlhšie, namiesto 10 dní to bude 14 dní.
Štát na strane príjmov cieli najmä na lepšie zarábajúcich. Popri existujúcich sadzbách dane z príjmu fyzických osôb (19 a 25 percent) pribudne 30 percent sadzba pre ročný príjem nad 60-tisíc eur a 35 percent sadzba pre príjem nad 75-tisíc eur. Ústavní činitelia a poslanci budú platiť o 10 percentuálnych bodov viac. Kabinet chce vďaka tomu získať 206 miliónov eur.
Okrem iného sa obmedzí odpočet DPH pri autách, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely na 50 percent, čo má priniesť 86 miliónov eur. Na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli, napríklad na sladkosti, džemy, zmrzlinu, sladené nealkoholické nápoje či čipsy a tyčinky bude platiť vyššia 23-percentná daň s očakávaným výnosom 91 miliónov eur. Základné suroviny ako cukor, soľ, detská výživa, 100-percentné džúsy či jogurty zostanú nezmenené.
Kamenický avizoval, že sadzby odvodov sa zvýšia pre online hry aj kamenné prevádzky hazardného priemyslu. Zatiaľ nie je jasné, či sa odvod v herniach a kasínach zvýši na 21 alebo na 30 percent. Vláda chce zdaniť bankové poplatky za vklady kartou do hazardných hier, čo má priniesť 12 miliónov eur.
Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) si priplatia za minimálne sociálne odvody, ktoré budú o 20 percent vyššie, čo prinesie 102 miliónov eur. Odvodové prázdniny sa skracujú na šesť mesiacov. Štát by mal vďaka tomu získať 119 miliónov eur. Tiež sa zvyšujú zdravotné odvody, a to o 1 percento pre zamestnancov, samoplatiteľov aj SZČO. Kabinet si od toho sľubuje 358 miliónov eur.
V pláne je aj úprava dní pracovného pokoja. Napriek tomu, že sa sviatky nezrušia, 17. november natrvalo nebude dňom pracovného pokoja, pričom na 6. január a 8. máj sa to bude vzťahovať iba v roku 2026. Tiež sa zruší aj zákaz predaja počas sviatkov. Od tohto rozhodnutia sa očakáva 230 miliónov eur.
Vláda chce zvýšiť daň z poistenia z 8 na 10 percent, čo by malo zasiahnuť neživotné poistenie a malo by to priniesť 36 miliónov eur. Zároveň sa zavedie licenčná daň pre veľké firmy, úprava kolektívneho investovania či vyššie zdanenie hazardu.
Kamenický dodal, že Slovensko potrebuje dlh stabilizovať a postupne znižovať na úroveň okolo 4,1 - 4,3 percenta HDP:
„Nebude to jednoduché, ale ide o nevyhnutný krok, ak sa chceme vyhnúť scenáru, v ktorom Slovensko stratí dôveru investorov a možnosti financovať svoje fungovanie.“
Zdroj: SITA