Cieľom projektu IRMHUB je podporiť európske regióny v udržateľnom získavaní, spracovaní, recyklácii a efektívnejšom využívaní kritických a strategických zdrojov.
Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) získala medzinárodný projekt IRMHUB. Ide o iniciatívu, ktorá ma dopomôcť k zníženiu závislosť Európy od dovozu kritických surovín pre čipy, batérie a moderné technológie. Úlohou košickej univerzity je v tomto programe prepájať viacerých zahraničných partnerov a šíriť výsledky projektu naprieč európskymi regiónmi.
„Cieľom projektu IRMHUB je podporiť európske regióny v udržateľnom získavaní, spracovaní, recyklácii a efektívnejšom využívaní kritických a strategických surovín. Projekt sa pritom nesústreďuje len na samotnú ťažbu. Chce vytvoriť širší inovačný ekosystém, ktorý prepojí výskum, priemysel, verejnú správu, regióny a investičné nástroje,“ objasnila FBERG.
Podľa fakulty sú dôležitou súčasťou projektu práve zelené riešenie, medzi ktoré patrí napríklad lepšie využívanie materiálových tokov, zhodnocovanie druhotných zdrojov, znižovanie záťaže pre životné prostredie či príprava inovačných projektov tak, aby sa dali uplatniť v praxi.
Projekt sa zameriava na tri skupiny surovín s vysokým strategickým významom – vzácne zeminy, batériové suroviny a suroviny pre čipy.
Súčasťou projektu sú aj univerzity z Grécka, Talianska a Estónska, ako aj ďalší partneri zo Španielska, Francúzska a Litvy. Úvodné stretnutie sa uskutočnilo v Košiciach. Projekt IRMHUB sa zameriava na menej rozvinuté a transformujúce sa regióny, ktoré majú surovinový potenciál, ale chýba im prepojenie na technológie, odborníkov, investície a európske inovačné siete. Pomocou projektu sa môžu aktívnejšie zapojiť do európskych hodnotových reťazcov a lepšie využiť svoj surovinový, priemyselný a výskumný potenciál.
Odborníci z FBERG TUKE tiež upozorňujú, že dostatok surovín je otázkou bezpečnosti štátu. Na príprave nového plánu surovinovej politiky Slovenska sa preto podieľa aj košická fakulta.
Štátny dokument o surovinách z roku 2004 podľa odborníkov pracuje s číslami z roku 1999 a niektoré jeho odhady siahajú len po rok 2010. Jeho vznik sa datuje do doby, kedy štát ťažbu surovín utlmoval a recykláciu riešil len pri stavebnom odpade. Návrh novej surovinovej politiky naopak dáva do popredia bezpečnosť. To znamená, že štát má k dispozícii suroviny v takej kvalite a množstve, aké potrebuje, a vtedy, keď ich potrebuje. Dôraz sa kladie aj na vzácne nerastné bohatstvo, ktoré sa nedá obnoviť, preto je potrebné využívať ho šetrne a efektívne tak, aby slúžilo aj budúcim generáciám.
„Skutočnosť, že tento strategický dokument používa štatistické údaje z roku 1999, dokazuje, že je nevyhnutne potrebná jeho aktualizácia a prispôsobenie najnovším trendom,“ uvádza sa v materiáli fakulty.
Súčasťou dlhodobej stratégie by tiež malo byť využívanie domácich surovinových zdrojov pri rešpektovaní environmentálnych, hospodárskych a spoločenských podmienok.
„Surovinová bezpečnosť nie je abstraktný pojem z odborných štúdií. Je to schopnosť štátu zabezpečiť pre priemysel, energetiku aj obranu potrebné suroviny v správnom množstve, kvalite a čase. Bez nej nemožno hovoriť o stabilnom hospodárstve ani o bezpečnom Slovensku,“ zdôraznil dekan FBERG Michal Cehlár.
Podľa nového plánu suroviny už nemajú ísť len jednou cestou, a to vyťažiť, spotrebovať, vyhodiť, ale majú sa recyklovať a znova využívať. Pri tejto recyklácii vzniká pojem urban mining, čo znamená získavanie surovín z komunálneho odpadu. Odborníci tvrdia, že v rámci surovín treba myslieť aj na ekonomiku, ľudí a prírodu. Cehlár dodal, že na FBERG sa venujú celej ceste surovín od hľadania ložísk cez ťažbu a spracovanie až po recykláciu a ochranu prírody:
„Štátu preto vieme poradiť odborne a nestranne. Zároveň pripravujeme odborníkov, ktorých bude moderný surovinový priemysel potrebovať.“
Keďže mnohí ľudia ťažbe nedôverujú, odborníci chcú, aby sa o surovinách hovorilo otvorenejšie s ochrancami prírody či s obyvateľmi obcí, ktorých sa ťažba týka. Cieľom je vytvárať priestor na vecnú diskusiu, v ktorej sa pri rozhodovaní o využívaní nerastných surovín zohľadnia hospodárske prínosy, environmentálne riziká, ale aj oprávnené záujmy miestnych komunít.
Zdroj: TASR