Medzisviatočné obdobie vyložene volá po príjemnej turistike spojenej s tzv. vychodením kapustnice a šalátov. Turisti z viacerých košických klubov mieria už 48 rokov na Štefana k obľúbenej Kráľovej studni. Tohtoročnú edíciu prechádzky nespríjemnila iba ideálna kombinácia snehu, koláčov a v kotlíku prihriatej kapustnice, ale aj milý bonus v podobe otvorenia úplne novej útulne.
Kráľova studňa je dostupná z viacerých smerov a zatiaľ čo hlavní organizátori akcie tam mieria z Kavečian cez chatu Hrešná, ja sadám na bicykel a z Košíc sa presúvam do Sokoľa. Ostáva veriť, že známa cyklocesta bude zjazdná i v tomto čase, keď sa väčšina lesných ciest zmenila na ľadové tobogány.
Realita je veľmi potešiteľná. Z päťkilometrového stúpania je drvivá väčšina v stave cyklistickej zjazdnosti. Zvážnica je síce pokrytá ľadom, no na jej kraji sa vinie tridsaťcentimetrový roztopený pás. A to nám cyklistom úplne stačí. Šliapem teda pekne nahor a približne po troch kilometroch stretávam prvé živé duše. Štvorica peších turistov zo Sokoľa, medzi nimi aj známy elektrobiker Mišo, s ktorým sa poznáme z projektu Vrchárska koruna Abova. Z krátkej debatky sa dozvedám, že aj oni mieria ku Kráľovej studni. Pokračujem ďalej a ľadu pribúda. Pár úsekov na poslednom kilometri je už vyložene nezjazdných a niekoľko stoviek metrov preto radšej tlačím. Veď kto by si už chcel na Štefana dolámať kosti...
To už sa ale cieľ nezadržateľne blíži a pomaličky prichádzam ku Kráľovej studni. Vedno so mnou tam zo strany od Hrešnej prichádza prvý manželský pár. Okamžite sa dávame do reči a príjemný starší pán nie je nik iný, ako tradičný zakladateľ ohňa Petrus. Zo svojho batoha už vyberá suché drevo na zapálenie ohňa, spoločne s jeho pani manželkou sa vydávam zbierať popadané konáre do okolitého lesa. O pár minút sa už zohrievame pri plápolajúcich jazykoch a to už nás zdravia ďalší členovia klubu rodinnej turistiky KRTKO. Šaňo vyberá kotlík s kapustnicou, na stolíku v altánku sa vytvára zaujímavá ponuka vianočných koláčov. Nechýbajú nápoje schopné zahriať. Po príchode šéfky klubu Evy Dučaiovej zhŕňajú deti snežnú ohrádku, ktorá uchráni pred vetríkom sviečky zapálené na pamiatku turistov Mirka a Janky Hynkovcov. Štefanský pochod ku Kráľovej studni totiž nesie už 31 rokov podtitul ich Memoriálu.
No a tu už prichádza milý bonus. Smerom od Sokoľa sa ozýva hluk terénneho auta, z ktorého o malú chvíľu vystupuje sám šéf mestských lesov František Beli. „Chcete ísť dnu?“ Pýta sa s úsmevom ukazujúc na novučičkú útulňu, ktorá tu pomaličky rástla od leta. Proces výstavby som pozoroval pri viacerých jesenných výjazdoch a teraz je konečne hotová.
Takáto ponuka sa samozrejme neodmieta. Vstupujeme dnu a ostávame príjemne očarení. Krásna útulňa ponúka pec na zahriatie, stôl na posedenie a hlavne osem drevených postelí, ktoré určite ocenia hlavne turisti prechádzajúci známou trasou hrdinov SNP. Pán riaditeľ rozkladá oheň a o pár minút sa už z komína vznáša dym. Je tu veru príjemne, no popoludní musím na hokej do Spišskej Novej Vsi a tak sa pomaly lúčim a naberám smer Hrešná.
Zasnežená cesta je príjemne zjazdná aj pre bicykel a počas klesania nadol stretávam slušné davy turistov. Z letnej debaty zisťujem, že ide o členov Klubu turistov Víkend a na Kráľovej studni tak bude čoskoro ešte veselšie. Po príchode na Hrešnú nachádzam množstvo turistov, ktorí si užívajú slnkom zaliatu snežnú oázu. Tam dolu už veru niet po snehu ani stopy. Pri pohľade na môj bicykel ma okamžite varujú, že prístupová cesta z Kavečian je samý ľad. To som aj očakával a po osviežení teda mierim lesom na Alpinku. Snežná prikrývka sa postupne stráca a väčšinu lesných trailov už prechádzam na jesennom lístí. Z Alpinky už potom len späť do Košíc a ide sa na hokejový šláger. Štefanský výjazd na Kráľovu studňu stál za to, no na ďalšie lesné výjazdy si treba radšej chvíľu počkať. Ako som sa totiž o deň neskôr presvedčil počas obyčajného výjazdu z Čermeľa na Jahodnú cez Findorákovú, súčasným vládcom lesných zvážnic je nepríjemný ľad.
