Udalosti marcových dní, ktoré otriasli košickou verejnosťou pred sto rokmi

KošiceHistoricKE

Súsošie domobrancov pozostávajúce z dvoch bronzových postáv nesie zaujímavý príbeh.

Nejeden z nás si rád odpočinie v parčíku, ktorý sa rozprestiera južne od Kostola svätého Michala. V súčasnosti sa tu okrem niekoľkých lavičiek nachádza fontána. Práve toto miesto bolo v minulosti svedkom viacerých dramatických momentov. V dnešnom článku si priblížime udalosti marcových dní, ktoré otriasli košickou verejnosťou pred sto rokmi.

Rok 1919 nemožno charakterizovať inak v dejinách nášho mesta, ako búrlivý rok veľkých premien. Po príchode československých vojenských jednotiek do Košíc 29. decembra 1918 sa mesto definitívne pripojilo k Československu a v priebehu nasledujúcich dní sa začalo s budovaním slovenskej mestskej správy. Nepokoje medzi rozdeleným obyvateľstvom sa vážnejšie prejavili prvýkrát v marci 1919.

Vzhľadom na pretrvávajúce protičeskoslovenské nálady Maďarov žijúcich v Československu bola ministerstvom zakázaná oslava revolúcie z rokov 1848-1849, ktorá sa každoročne koná 15. marca. V ten deň roku 1848 vypukla v Uhorsku revolúcia. V Pešti na schodoch Národného múzea pred zástupom ľudí vystúpila skupina radikálnej mládeže s dvanásťbodovým programom odporu najmä proti cenzúre a tyranii a v Bratislave prijal uhorský snem tzv. „marcové zákony“, kedy maďarský národ získal v rámci Rakúskej monarchie niektoré práva ako napríklad uznanie maďarčiny za štátny jazyk.

Foto
Súsošie Honvéd szobor po vyhotovení v dielni v Budapešti / HistoricKE

V Košiciach bol pamätník na popisované udalosti slávnostne odhalený 9. septembra v roku 1906. Tvorilo ho súsošie domobrancov pozostávajúce z dvoch bronzových postáv. Prvá stvárňovala kuruckého bojovníka - účastníka Rákócziovho povstania z rokov 1703-1711 proti Habsburgovcom, druhá postava zobrazovala domobranca 9. košického práporu, ktorý bojoval počas maďarskej revolúcie roku 1848.

Autormi pamätníka, ktorý nazývali socha domobrancu (honvéda) – Honvéd szobor, boli  Ödön Szamovolszky a Ján (János) Horvay. Autori v ňom zobrazili prepojenie dôležitých momentov maďarskej histórie. Celková váha sochy bola 15 ton. Na podstavci boli vyznačené po oboch stranách miesta revolučných bojov. Na čelnej strane pomníka bol nápis: A 9-IK HONVÉD-ZÁSZLÓALJ EMLÉKÉNEK (na pamiatku 9-ho práporu honvédov, na zadnej strane: EMELTE A HAZAFIAS KEGYELET 1906 (postavila vlastenecká pieta 1906).

Galéria k článku

Menšie oslavy sa v marci 1919 napriek zákazu uskutočnili a ich centrom bol práve južný park. Následne maďarskú košickú verejnosť šokovalo zistenie, že v noci zo 16. na 17. marca 1919 zvrhli neznámi vojaci popisovanú sochu domobrancov. Pri páde sa poškodila hlava sochy, zatiaľ čo torzo ostalo zachované.

Pred Dómom sa už od rána začali zhromažďovať nespokojné zástupy ľudí, prítomní hlasite dávali najavo svoju rozhorčenosť nad týmto skutkom. Viacerí podnecovali davy proti vojsku, ktoré napadli stráže, hádzali na nich kamene a snažili sa ich odzbrojiť. Československí vojaci sa proti týmto útokom začali brániť, padlo niekoľko výstrelov, ktoré si vyžiadali obete na životoch, konkrétne išlo o dve mladé ženy.

Galéria k článku

Nižšie vidíme maľbu E. Halász-Hradila s názvom Vestibul Košického múzea z roku 1920. Zachytáva sochu domobrancu, ktorá bola dočasne umiestnená vo vestibule vstupnej haly múzea. 

Foto
Košické múzeum  / VSG KE

Z pôvodného súsošia ostal na mieste len podstavec, zvyšok bol odvezený do Východoslovenského múzea. Odstránenie sochy domobrancov sa nezaobišlo bez oficiálneho pátrania po vinníkoch, vyšetrovanie bolo napokon ukončené v roku 1921, nakoľko nebolo možné nájsť osoby, ktoré stáli za poškodením sochy. Následne mesto začalo rokovania o ďalšom osude zvyšku súsošia. Policajné riaditeľstvo trvalo na jeho celkovom odstránení, pričom sa odvolávalo na zákon číslo 50 z roku 1923 o ochrane republiky. Mestská rada ale v roku 1924 argumentovala, že samotný podstavec s uvedenými rokmi revolúcie nie je protištátny, len znamená dáta a miesta tých bojov pre slobodu ľudu, v ktorých nielen Maďari, ale spolu s nimi aj Slováci bojovali za všeobecnú slobodu a proti autokratickému panovaniu Habsburgovcov. Z vyjadrenia Mestskej rady vyberáme:

„Mestská rada je toho názoru, že pamiatka bojovania pre slobodu ľudu nie je ani v Čsl. republike protištátnou, ktorá bola podobným spôsobom svojím ľudom vybojovaná, založená a utvorená. Keď by aj teda sama socha na podstavci stála, nemohla by sa za protištátnou považovať, tým menej sa môže podstavec sám, ktorý teda nepodlieha určenia citovaného paragrafu.“

V polovici 20. rokov padlo rozhodnutie o vyhotovení ozdobnej vázy na kvety, ktorá mala nahradiť sochu domobrancov. Zo štúdia archívnych dokumentov sa dozvedáme, že síce už na jeseň r. 1924 bol kvetník vyhotovený,  ale napriek viacerým apeláciam, bol z neznámych príčin na  podstavec inštalovaný až o niekoľko rokov neskôr.

Foto
Nákres plánovanej vázy na podstavci / HistoricKE

Snahy o obnovenie pamätníka Domobrancu pokračovali po Viedenskej arbitráži, počas pripojenia Košíc k Maďarskému kráľovstvu. Mala sa odliať nová bronzová socha u autora pôvodnej Jánosa Horvayho. Napriek stanoveným termínom (odhalená mala byť v lete 1941) sa pravdepodobne aj kvôli nedostatku financií novú sochu nepodarilo včas dokončiť. Nasledujúce roky sa skomplikovala politická situácia a k osadeniu sochy v Košiciach už nikdy nedošlo.

Vďaka archívnym prameňom vieme, že pôvodná socha bola roztavená v Košiciach r. 1936 a jej kópia bola uložená v budapeštianskom múzeu v r. 1944.

 

Autor: HistoricKE

Komentáre