UJO ĽUBO: Ak si vieš deň detí urobiť každý deň, si ten najšťastnejší človek na svete

Košičan Ujo Ľubo je medzi deťmi pojem. Jeho meno funguje ako čarovné slovíčko, keď ho vyslovíte, deťom zažiaria očká a rodičom sa vybavia jeho skladby. Spieva, tancuje a zabáva najmenších už desiatky rokov. „Začalo to v škôlke, kde chodila moja dcéra Miška, oslovila ma učiteľka, opýtala sa ma, či by som pre deti nevedel urobiť nejaký výchovný koncert. Dovtedy som také veci neriešil... Ale muzikant som, bývalý učiteľ základnej umeleckej školy tiež, tak mi napadlo, že deťom predstavím hudobné nástroje zábavnou formou. A im sa to zapáčilo, nejako sa to rozkríklo po škôlkach, a kričí sa ďalej...aj spieva sa ďalej... Veľmi sa teším,“ hovorí obľúbený detský zabávač o svojich začiatkoch.

Pri tom všetkom zistil, že deti začínajú so spevom pomerne neskoro, aspoň teda z jeho pohľadu to tak je. „Učil som aj hudobnú výchovu na základných školách a zistil som, že prioritne chýba deťom spev ako taký. Začať so spevom na ZŠ je pre mňa pomerne neskoro, takže to znamená, že ak presuniete ten spev už do MŠ, v tých škôlkach spievajú deti úplne spontánne. Každé dieťa vie spievať, len mu musíte vybrať vhodnú pesničku.“

Obľúbený autor detských skladieb, zaujímavých scenárov, učiteľ, vedúci z detských táborov a super otec považuje svoju prácu za dar.

„Sviatok je každý deň, keď vojdeš do škôlky, a tie detské oči zažiaria. To znamená, ak si vieš Deň detí urobiť každý deň, si ten najšťastnejší človek na svete. A tie deti to chcú a vidíš tu spätnú väzbu, áno, ony sa na ten Deň detí tešia preto, že vtedy je to také najsilnešie, všetci o tom hovoria, chystajú niečo. Ale ja si myslím, že aj druhého februára vie byť Deň detí..."

Ujo Ľubo uprednostňuje komornejšie publikum. Ako dodáva, „vystúpenie v nákupnom centre ti nedá toľko, ako jedno vystúpenie v škôlke. Energiu má od detí, priamo z publika. Sám je vzorom mnohých detí, ale aj svojho syna Ľuba.

„Edukácia v materských školách je gro a aj všetky piesne, ktoré skladám, sú výchovné, deti sa ich učia veľmi rýchlo. Čo je ale dôležité, každá jedna skladba má u mňa aj playback, takže dieťa nielen počúva... ale aj spieva, dieťa sa tu nájde,“  hovorí Ujo Ľubo. „Veľa dospelých sa zbytočne pretvaruje. Ja si myslím, že treba byť tým, čím ste. Treba byť dieťaťom, deti majú rady pekný vzor, a ten nemusí byť prísny, zachmúrený, stačí, ak je kamarát a môže mu dôverovať."

Ujo Ľubo, inak Ľubomír Hreha, je dnes tým, čím bol niekedy jeho dedko, s jedným rozdielom, že on sa tým aj živí: „Môj dedko nám ako deťom, vnúčatám rozprával rozprávky každý víkend. Doniesol nám taký iný svet. Bol takým zabávačom dospelých, v podstate tým, čím sa ja dnes živím. V rozprávke sa dejú krásne veci, je tam nejaká zápletka, dobrý hrdina alebo pekná princezná, niekto porazí draka, ale vždy je tam šťastný koniec, a práve to je to najkrajšie na všetkých rozprávkach," hovorí obľúbený detský autor.

Ak sa dnes v škôlke opýtate, kým by deti chceli byť, hovoria, že Ujom Ľubom. A keďže jablko nepadá ďaleko od stromu, podobne je to aj u nich doma, v jeho šľapajách kráča syn Bubo, známy ako Ujo Ľubo Junior.

„Robí presne to, čo ja, je muzikant, hrá na gitare, zoznamuje sa s ďalšími hudobnými nástrojmi. Jeho tá robota podvedome vždy bavila, chodil so mnou do táborov. Pôvodne som nechcel deti tlačiť do hudby, ale nakoniec sa ich to aj tak chytilo. Miška hrala dlhé roky v Dychovom orchestri mladých a Ľubo bol taký záujmový muzikant, spievanie ho vždy bavilo a baví doteraz. Dokonca na albume v januári už bude on sám spievať."

Hrehovci však fungujú ako jedna veľká firma, všetko šľape ako má, aj keď je to náročné: „Mamka, moja manželka je ten krásny fantastický servis, ktorý za mňa fičí na 110 percent, aby sme my mohli robiť to, čo robíme. Bez nej by to nefungovalo, ja veľmi pekne ďakujem mojej manželke, že má doma 3 deti," dodáva s úsmevom spevák. „Musím priznať, že niekedy to so mnou nie je ľahké, lebo ja sa snažím všetko odľahčiť, aj vážne situácie." 

Skladby Uja Ľuba majú edukatívny charakter. Tzv. detský jazyk by sme tu však hľadali márne. „S deťmi sa nerozpráva ťuťu muťu... Základ je otvoriť dvere v škôlke, povedať ČAUCE MRAUCE, a všetci vedia, o čo sa jedná..." Ujo Ľubo má dnes silné publikum, a to nielen na východe. Cestuje po celom Slovensku, no vždy sa vracia do Košíc. Má to šťastie, že ho práca napĺňa na 110%. „Najspontánnejšie publikum na svete je to detské,“ uzavrel obľúbený Ujo Ľubo.