Od septembra začala s protiofenzívou.
Od prepuknutia vojny na Ukrajine v nedeľu 11. septembra uplynulo dvesto dní. Odvtedy zahynuli tisíce vojakov a civilistov. Rusi zároveň získali pod svoju kontrolu značnú časť Donbasu spolu s južným Záporožím. Od septembra však náš východný sused začal s protiofenzívou. Tá podľa analytika pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu prekvapila mnohých vrátane samotného agresora:
„V podstate všetci očakávali, že sa tak udeje pri Chersone na juhu Ukrajiny, pretože tam sa na pravej strane brehu nachádza veľmi silná ruská jednotka v počte asi 15 až 20-tisíc vojakov a oni začali presne na opačnej strane frontu pri Charkove.“
Cherson mal takisto symbolickú hodnotu, keďže sa považuje za jediné väčšie mesto, ktoré ruská armáda dobyla. Ukrajincom sa za pár dní podarilo spätne získať približne 70 kilometrov zabratého územia. Dôležitú úlohu v konfliktu zohrávajú aj médiá:
„Ukrajinci, teda ministerstvo obrany a generálny štáb ozbrojencov Ukrajiny žiada médiá, ale aj ľudí, aby nerobili záznamy, aby ich nezverejňovali. Oni dokonca ani neoznamujú názvy všetkých obcí a miest, ktoré oslobodzujú, pretože jednoducho to upozorňuje protivníka, kam má sústreďovať útočnú paľbu a podobne,“ vysvetlil Duleba.
Ruská armáda začiatkom júla zaznamenala posledný vojenský úspech, kedy obsadila Lisičansk. Duleba zdôraznil, že odvtedy sa situácia na fronte začala meniť:
„Ukrajinci začali nasadzovať do bojov delostrelecké systémy, ktoré majú dosah až do 70 a viac kilometrov, ktoré dostali koncom júna, ale nasadili ich až v júli. To sú tie nové HIMARS-y alebo obdobné britské systémy, ktoré dostali. Ukrajinci odrazu boli schopní zasahovať ciele hlboko v tyle ruských jednotiek. Ničili im sklady, logistické cesty a zásobovanie. Napriek tomu kľúčovým prvkom v lete bolo, že sa zintenzívnila partizánska vojna.“
Tá začala hlavne v južnej oblasti a najmä na Kryme. Ruské jednotky majú dostatok arzenálu, avšak paradoxne dochádza k úbytku samotných vojakov, čo potvrdil aj Duleba:
„Nedarí sa mobilizovať vojakov, dobrovoľníkov tak, ako sme boli svedkami počas posledných mesiacov. Formovali 3. tankovú divíziu, čo mala byť nová kľúčová jednotka, ktorá mala zmeniť chod vojny v prospech Ruska, ale je obsadená dobrovoľníkmi. Aj vrátane mužov vo veku od 50 a viac rokov, ktorí dostali narýchlo výcvik. Za nejaké dva až tri týždne sa naučili pracovať s vojenskou technikou a potom ich nasadzovali na front.“
Síce strana agresora má stále v delostrelectve prevahu približne štyri ku jednej, situácia je podľa Dulebu v porovnaní s letom vyrovnanejšia:
„Ono sa to vyrovnáva postupne aj tým, že na Ukrajinu prichádzajú húfnice kalibru 155 a plus dodávky munície a Ukrajinci majú k dispozícii viac živej sily, ako majú Rusi.“
Duleba dodal, že Ukrajinci súbežne posielajú do Británie či Nemecka vojakov, ktorí absolvujú základný výcvik pechoty spolu s voliteľným doplnením o zaobchádzanie s bojovými vozidlami:
„Zhruba 50 – 60 percent rakiet vedia Ukrajinci zostreliť aj s tými systémami, ktoré majú teraz k dispozícii. Pripraviť posádku na ovládanie takéhoto systému, a hovoríme o niekoľkých sto ľuďoch na jeden systém, to trvá pol roka. Čiže očakávajú, že budú mať tie systémy možno október, november. Toto keď dokážu eliminovať, že si vybudujú lepšiu obranu proti raketám, tak to znovu zmení situáciu v ich prospech.“
Zahraničný výcvik je dôležitý aj z hľadiska bránenia oblastí, ktoré dodávajú vodu a elektrinu. Tie sú totiž častým cieľom ostreľovania. Správy posledných dní síce znejú pozitívne, no náš východný sused zďaleka nemá vyhraté.
Autor: RÁDIO KOŠICE