Od Nežnej revolúcie uplynulo už 34 rokov.
Dnešný deň je na Slovensku oslavou slobody a demokracie. Pred 34 rokmi stáli za zamatovou revolúciou najmä mladí ľudia, študenti, ale v neposlednom rade aj umelci. V Košiciach s nádejou protestovali proti režimu tisíce ľudí. Na toto obdobie si zaspomínal aj sólista opery Národného divadla Košice Jaroslav Dvorský:
„Tak pred 17. novembrom to bol ťažký socializmus, všetko sme museli, nič sme viac-menej nemohli. Nie, bolo to tak. Bolo to jednoducho socialistické, tí, ktorí to zažili vedia. No a potom prišiel 17. november, kde sa zmenila v podstate celá klíma národa, vtedy ešte Česko-Slovenska a ľudia sa tomu všetkému vzopreli. Neviem, kde sme zobrali všetci tú silu a takú tu odvahu, odhodlanie, ale viete, dav dokáže strašne veľa, dokáže prevalcovať hocijaké zriadenie a toto sa stalo.“
„V divadle, keď ste prišli na predstavenie, tak každý divák hľadal nejaké inotaje, v ktorých sa mohol zachytiť a mohol na ne reagovať. Takže tá spoločnosť bola akoby strašne roztrieštená a cítili ste to. A cítili sme všetci, že niečo príde, niečo príde, niečo príde, kedy to už príde a akým spôsobom to vypukne,“ opísala svoje dojmy herečka Ľubica Blaškovičová.
Dvorský pre Košice Online priblížil, ako otvorenie hraníc a sloboda ovplyvnili umeleckú tvorbu:
„Rozdiel medzi tým a potom bol obrovský, hlavne pocitovo a hlavne tou nádejou. To sa prenieslo v každom smere, či výtvarný alebo hudobný smer, alebo možnosť účinkovať niekde inde, ako len tam, kde vám dovolia. Takže určite to malo veľký vplyv na slobodu umeleckého prejavu vo všetkých smeroch.“
Umenie má aj dnes silu formovať a kultivovať spoločnosť. Počas Nežnej revolúcie zohrali umelci kľúčovú úlohu a stali sa tak hlasom 17. novembra.
Na toto obdobie si zaspomínali viaceré významné osobnosti, medzi nimi tiež Milan Kolcun, ktorý sa demonštrácií zúčastnil priamo v Prahe:
„Zdalo sa, že pôjdeme na Vyšehrad len oficiálne, ako bolo dopredu dané. Tam sme si zaspievali československú hymnu a to bol taký zimomriavkový zážitok, tá súdržnosť cudzích ľudí a dávali mi sviečky. Potom sa išlo na Václavák, to už bola nepovolená časť demonštrácie. Najprv bez policajtov, ale potom, keď som sa otočil, bolo na Národní tříde za nami veľmi málo ľudí. Odrezali takú polovicu nášho sprievodu a ja som sa ocitol v obkľúčení. Bolo strašne veľa ľudí a nejak sme sa dostali cez policajtov. Takže sme vyšli vonku a už som sa len díval na šťastie, čiže nezažil som to bitie demonštrantov.“
Pád socializmu priniesol zmenu nielen do spoločnosti či politiky, ale aj do cirkvi. Na tento deň si prostredníctvom Rádia Košice zaspomínal aj vtedajší člen Občianskeho fóra Daniel Liška:
„Okolo pol jedenástej večer 17. novembra 1989 do rozhlasového vysielania vstúpil veľmi exaltovaný ženský hlas, ktorý vykríkol čosi v tom zmysle slova, že "V prahe bijú deti, bijú študentov.". Bolo to čosi také veľmi spontánne, takže som si povedal "Je to tu.". Vytiahol som československú vlajku a o pol dvanástej som pochodoval v uliciach Košíc.“
Liška ani tento rok nevynechá pietnu spomienku, ktorá sa dnes uskutoční na Hlavnej ulici v Košiciach pred Vedeckou knižnicou. Práve toto miesto bolo aj v roku 1989 tým, kde sa stretávali desaťtisíce Košičanov v rámci pochodov. Stalo sa preto tradičným priestorom pre vzdanie úcty a spomienku k 17. novembru.
Autor: RÁDIO KOŠICE