Jedna z ďalších vzácnych fotografií, ktorú sa nám podarilo získať do zbierky, je pohľadnica, ktorá zachytáva roh dnešných ulíc Alžbetinej a Moyzesovej. Na tejto fotografii vidno dva domy, na ľavej strane secesný nájomný dom dostavaný v roku 1913 a napravo časť pavlačového mnohobytového nájomného domu s veľkým vnútorným dvorom.
Dvojpodlažný dom na ľavej strane (dnes Alžbetina ul. č. 55 a Moyzsesova ul. č. 52) dal postaviť na nezastavanej ploche niekdajšej záhrady grófa Vincenta Sztáraya advokát Vojtech (Béla) Kemény. Dom patrí medzi najkrajšie z košickej secesie a vyniká peknou štukovou výzdobou a troma vysunutými arkiermi z južnej strany. Staviteľom bol Štefan (István) Holományi (1880 – 1949), rodák z Košíc. Holomány študoval v Košiciach a rovnako ako jeho otec sa vyučil za murára. Pôsobil ako stavbyvedúci a od roku 1906 až do polovice 30. rokov ako majiteľ stavebnej firmy. Spočiatku viedol firmu spoločne s Jurajom Némethym a svoju prevádzku mali na vtedajšej Bubics-Zsigmund u. 3 (Komenského ulica).
Holományi od roku 1912 už podnikal samostatne a sídlo firmy bolo na adrese Zoltán-utca 12 (Jakobyho ulica), kde si dal Holományi postaviť aj vlastný rodinný dom. V Košiciach už v čase výstavby spomínaného domu pre V. Keménya mal veľmi dobré meno, o čom sa písalo aj v dobovej košickej tlači.
Architekta a staviteľa Istvána Holományiho nemožno z našej prehliadky vynechať, pretože dnes je už všeobecne známe, že István Holományi je úplne moderný architekt 20. storočia. V okolí postavil asi 15 škôl, ktoré v každom ohľade spĺňajú svoj účel a nikdy sa neozvali sťažnosti. Tu v Košiciach jeho umenie hlasno propaguje dom Stiedla na rohu ulíc Hunyadiho a Kórház u. (roh ulíc Timonovej a Tajovského), zatiaľ čo teraz stavia dom V. Keménya na rohu Deák Ferenc utca (Alžbetina 55), ktorý bude tiež jednou z vynikajúcich dekorácií ulice. Pre ľudí, ktorí čítajú noviny, nie je žiadnym tajomstvom, že pri stavbách dochádza pomerne často k nehodám, a preto je dôležité obrátiť sa na architekta, ktorý je na vrchole svojej profesie, plne jej rozumie a ktorý je svedomitý. My v osobe Istvána Holomáyia tohto architekta poznáme.
Na Zoltán utca 12 sa medzi ostatnými domami naozaj vyníma čarovný kaštieľ – dom Istvána Holományiho - samozrejme, aj ho postavil, oplatí sa pozrieť. Je tu aj kancelária architekta.“
Felvidéki Ujság, 28. október 1912
Po smrti Vojtecha Keménya (rok 1925) a jeho manželky Júlie (rok 1930) prešlo vlastníctvo domu na ich dcéry Margitu Törökovú a Annu Jónapovu. Obe ale zastihol tragický osud židovskej komunity, v máji 1944 boli deportované a zahynuli v koncentračnom tábore. Po vojne dom vlastnil manžel Anny, MUDr. Samuel Jónap.
Druhý spomenutý dom, ktorý vidíme na pravej strane fotografie (Alžbetina 44), vyrástol na ploche, kde sa v minulosti rozprestieral vysunutý západný barbakán mestských hradieb, ktorý v 17. storočí nahradila Hnilná bašta. Dom na tomto mieste začal stavať v roku 1856 Ján Néhay, ešte počas výstavby ho odkúpil židovský obchodník Dávid Weisz. V roku 1895 ho zdedil jeho syn, advokát Dr. Vojtech Weisz a po ňom až do roku 1945 jeho vdova Emília. Po vojne bola vlastníčkou jej dcéra Alica, vydatá Románová.
Ide o pavlačový mnohobytový nájomný dom s veľkým centrálnym dvorom s pôvodnou klasicistickou fasádou. Na nároží tohto domu bola lekáreň už od 80. rokov 19. storočia, keď ju otvoril Eugen Wimmer. Majitelia lekárne aj jej názov sa rokmi postupne menili, ale jej prevádzka trvala až do roku 2007. Za zmienku ešte stojí, že v suteréne domu bol od začiatku 20. storočia veľkoobchod s vínom, ktorý prevádzkoval Šalamún Krausz a od roku 1941 tu mali vináreň Otto Lesch a Anton Bergou.
Autor: HistoricKE