Košičanov čaká referendum.
Diskusia o mestských častiach v Košiciach čaká na októbrové voľby, po nich už ale veľa času neostáva. Schválená novela zákona o meste Košice hovorí o tom, že mesto by po dohode s poslancami a starostami mohlo pripraviť alternatívny model územného členenia. O návrhu by hlasovali obyvatelia v referende. Ak bude neúspešné, prípadne nenájde podporu, návrh z parlamentu stanovuje, že sa počet mestských častí od roku 2030 automaticky zníži na štyri – podľa aktuálneho okresného členenia.
Predsedníčka Rady starostov Lenka Kovačevičová považuje za najvhodnejšie, aby o budúcom usporiadaní mestských častí rozhodli až noví zástupcovia, ktorí vzídu z volieb. Zdôraznila zároveň potrebu intenzívne sa venovať kompetenciám jednotlivých mestských častí:
„Čo budú robiť, čo budú zabezpečovať, a tiež nastaviť spravodlivý model financovania, aby sa mohli rozvíjať.“
Sama nevidí problém ani v tom, ak by sa počet mestských častí zredukoval na štyri, sama totiž v minulosti navrhovala takéto usporiadanie v rámci debaty o mestských častiach v zastupiteľstve. Prízvukovala ale, že je potrebné kvalitne túto zmenu pripraviť.
„Pracovné tímy čaká náročná úloha, keďže je potrené hovoriť o legislatíve, rozpočtoch aj o tom, že každá mestská časť je v inej finančnej kondícii. Ak sa spoja, prevezmú aj svoje záväzky, dlhy či majetok,“ doplnila starosta s tým, že spájať sa budú aj aglomerácie.
Na debaty podľa nej už bol dostatok času, teraz je potrebné, aby sa po komunálnych voľbách zišli jednotlivé zastupiteľstvá a vyjadrili sa k téme:
„Demokracia je veľmi dôležitá. Samospráva predsa vznikala pre to, aby občan mal slovo.“
Forma samosprávy sa ide podľa nej väčšmi scentralizovať. Dohodu medzi mestskými časťami a zastupiteľstvom ale nevidí veľmi reále. Poukázala i na to, že podľa novely o meste Košice pribudne i poslancov mestského zastupiteľstva a vyšší počet aktérov podľa jej slov skomplikuje možnosti dohody. Zdôraznila, že občan chce najmä kvalitné služby, sama je toho názoru, že silné mestské časti sú dobrým riešením.
Starosta Ťahanoviec – obce Ján Nigut poukázal na to, že Rada starostov sa nezišla k diskusii o novom usporiadaní:
„Neviem, či je to aj vhodné v tomto predvolebnom čase názorovo zmietať ľudí, skôr by mali predkladatelia zákona prezentovať, ako bude fungovať samotný radikálny zákon prípadovou štúdiou, ale potom aj s reformným presahom i na ostatné obce a mestá.“
Pripomenul tiež analýzu modelu samosprávneho usporiadania a riadenia Košíc, ktorú si mesto pred časom objednalo od dvoch univerzít. Považuje za vhodné prezentovať jej závery, ktoré sa týkajú fungovania rôzneho počtu mestských častí. Položil tiež otázku, či je takáto zmena zákona naozaj správnym krokom:
„Skôr mi to pripadá ako neustále legislatívne licitovanie o počte mestských častí.“
Chýba mu tiež dopadová štúdia k schválenému zákonu.
„S argumentom, že treba menej mestských častí sme stále na začiatku, tam kde sme boli pred 25 či 35 rokmi. Polemizovať o počte MČ je možno morálne, no nestačí to na to, aby bola správa vecí verejných v meste finančne efektívna a verejnosti prospešná.“
Myslí si, že občania by mali mať možnosť vyjadriť sa ak nie v referende, tak ľudovým hlasovaním, ako sa chystá o skrátení volebného obdobia v parlamente, no dodal, že stále nie je jasná otázka, o ktorej by sa malo hlasovať:
„Nevieme, aký majú občania názor, no sú týmto zákonom a jeho aplikáciou obrazne postavení k múru.“
Nepovažuje to za adekvátne, lebo v historických častiach mesta to pamätníci považujú za krok späť o 40 rokov. Starosta je tiež toho názoru, že by bolo vhodné celý proces neriadiť diktátom, lebo súčasne riešenie je podľa jeho názoru ultimatívne. Podotkol, že stále nie je známe, aké kompetencie by mali mať mestské časti, či to, ako budú vyzerať ich zastupiteľstvá, zamýšľané výbory, prípadne aké postavenie budú mať ich starostovia:
„Budú volení či menovaní? Vôbec sa nerieši ekonomická situácia - náklady, vplyv na rozvoj infraštruktúry.“
Poukázal tiež na automatický nárast odmien pre poslancov a starostov nových obrovských mestských častí. Menšie mestské časti sa podľa neho zhodujú na tom, že ak by občania nemali možnosť vyjadriť sa prostredníctvom miestneho referenda, rozumný počet MČ by bol nula.
„Nula mestských častí, s rizikom, že tu bude len centrálne riadenie, s tým, že sa vytratí subsidiarita a solidarita so sociálnymi a spoločenskými dopadmi na komunitu,“ uzavrel Nigut.
Zdroj: SITA