Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, alebo právo na súdnu a právnu ochranu.
Ústava Slovenskej republiky (SR) vznikla 1. septembra 1992 a dnes oslavuje 34 rokov. Ustanovila sa ešte štyri mesiace pred samotným vznikom Slovenskej republiky a schválili ju poslanci vtedajšej Slovenskej národnej strany (SNR). Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za a 16 proti. Štyria poslanci sa zdržali hlasovania.
Prijatiu ústavy predchádzalo schválenie Deklarácie o zvrchovanosti SR, ktorú poslanci SNR odobrili 17. júla 1992. Vtedy bolo Slovensko ešte súčasťou keď bolo Slovensko ešte súčasťou Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ČSFR). V tomto období prebiehali aj rokovania českej a slovenskej politickej reprezentácie o ďalšom usporiadaní zväzku medzi Slovákmi a Čechmi. O novej slovenskej ústave sa začalo rokovať začiatkom augusta 1992, pričom vo vile Tugendhat v Brne 26. augusta 1992 český premiér Václav Klaus a slovenský premiér Vladimír Mečiar definitívne rozhodli o zániku ČSFR od 1. januára 1993.
Novú slovenskú ústavu 3. septembra 1992 v Rytierskej sieni Bratislavského hradu podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda slovenskej vlády Vladimír Mečiar za účasti predsedu Federálneho zhromaždenia Michala Kováča, predsedu vlády ČSFR Jana Stráského, predsedu Českej národnej rady (ČNR) Milana Uhdeho a ďalších hostí. Uvedenie novej ústavy sprevádzalo aj 21 delostreleckých sálv, nad nábrežím Dunaja bol ohňostroj. Ústava nadobudla platnosť 1. októbra 1992. V ten deň sa SNR tiež premenovala na Národnú radu SR.
Od roku 1994 sa tento deň slávi ako štátny sviatok – Deň ústavy SR. Od roku 2024 je síce 1. september stále štátnym sviatkom, ale už nie je dňom pracovného pokoja. Ide o výsledok konsolidačných opatrení z roku 2023. V prípade tohto dňa sa tiež ustanovila výnimka z pravidla, že štátne sviatky sú zároveň dňami pracovného pokoja.
Ústava sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Upravuje základné práva a slobody, politické práva, práva národnostných menšín a etnických skupín, sociálne, kultúrne a hospodárske práva, alebo právo na súdnu a právnu ochranu. Určuje aj trojdelenie moci ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Zákonodarnú moc reprezentuje Národná rada, výkonnú moc vláda a prezident a súdnu moc Ústavný súd SR a nezávislé súdy.
Od svojho prijatia prešla Ústava SR viacerými novelizáciami. Posledná novela ústavy nadobudla účinnosť 1. novembra 2025 a týkala sa uznania biologicky určených pohlaví – muža a ženy. Do ústavy pribudlo aj zaručenie rovnosti medzi mužmi a ženami pri odmeňovaní za vykonanú prácu. Novela sa dotkla aj adopcie detí a výchovno-vzdelávacieho procesu.
Zdroj: TASR