Ten považoval za nedemokratické a sporné rozhodovať o vzniku, zániku či zlúčení mestských častí bez referenda.
Novela zákona z roku 2023 umožnila zrušenie alebo zlúčenie mestskej časti Košíc bez uskutočnenia referenda. Tento bod považoval generálny prokurátor Maroš Žilinka ako sporný. Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) však nevyhovel jeho návrhu o protiústavnosti.
„Generálny prokurátor Slovenskej republiky je toho názoru, že napadnuté ustanovenia zákona o meste Košice porušujú ústavný princíp rovnosti a zákaz diskriminácie pri správe vecí verejných, pretože zákonodarca napadnutou právnou úpravou odňal obyvateľom mestských častí Košíc právo rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende,“ informovala vo februári 2025 hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Zuzana Drobová.
Všetkým ostatným obyvateľom s trvalým pobytom na území Slovenska vrátane mestských častí Bratislavy pritom zostalo zachované právo rozhodovať o týchto otázkach v referende, ktoré je formou priamej demokracie.
Žilinka napadol zmenu v zákone na podnet 14 košických mestských častí (MČ). ÚS prijal návrh generálneho prokurátora na ďalšie konanie 11. júna 2025 s tým, že zároveň pozastavil účinnosť sporných ustanovení.
Parlament koncom apríla tohto roku schválil novelu zákona o meste Košice. Tá má smerovať k takzvanej racionalizácii či znížení počtu košických mestských častí, ktorých je v súčasnosti 22. O zmenách v územnom členení mesta Košice by mohli rozhodnúť obyvatelia v referende. Ak by nebolo úspešné, od roku 2030 by sa počet mestských častí automaticky znížil na štyri podľa aktuálneho okresného členenia.
Zdroj: TASR