V historickej knihe uvidel inzerát, v ktorom Milan Rastislav Štefánik vyzýva amerických aj uhorských Slovákov, aby kupovali pozemky vo Francúzskej Polynézii. A napísal o tom utopický román. Tahiti Michala Hvoreckého teraz vychádza aj v nemčine.
Michala Hvoreckého som spoznal pred piatimi rokmi. V bardejovskom kultúrnom centre Bašta čítal zo svojej vtedy čerstvej knihy Wilsonov (2015). Dovtedy ich napísal deväť potom – a zatiaľ – ešte päť. Dokopy má jeho pero na rováši od roku 1998 už 15 knižných kúskov.
Predtým, než sa na prvom poschodí Hrubej bašty zhasli svetlá (doslova hrubej – múry tu dosahujú šírku jedného metra) a Michal začal pod svetlom stolovej lampy čítať detektívny príbeh z roku 1923 odohrávajúci sa v bratislavskej židovskej štvrti, sme chvíľu sedeli na hradbách a rozprávali sa.
O krádeži štátu, samosprávnych chameleónoch, reforme kapitalizmu, Európe, knižnom trhu, informačnom pekle a vybrakovanej slovenskej ľavici. Nakoniec som sa ho opýtal, čo drží chemickú väzbu medzi politikmi a oligarchami.
„Hlavne motivácia sa obohatiť. Na niekoľko generácií dopredu. Toho človek nemá nikdy dosť. V tomto naozaj netreba ľudí podceňovať. Kto má nakradnuté, rád si nakradne ešte viac. Problém je v tom, že sme veľmi malá krajina. Slovenská spoločnosť je založená výrazne rodinkársky a úzko poprepájaná. Všade sú pevné osobné väzby.“
„Koľko starostov a primátorov na lokálnej úrovni v malých mestách a obciach prechádza a vládne desiatky rokov. Títo ľudia dokázali fungovať s mečiarovcami, s dzurindovcami, s ficovcami. Je im úplne jedno, aká strana je pri moci. Ide im len o to, aby systém, na ktorý sú zvyknutí, prežíval. Sú to chameleóni, ktorí menia politickú farbu podľa toho, aký je práve trend. Jedno však majú spoločné. Všetci chápu verejnú službu ako podnikanie. A to je absolútne nepochopenie zmyslu verejnej služby,“ odpovedal Michal Hvorecký.
Z Uhorska do Polynézie
Na Tahiti blízko vlny divo bijú, doveslujme bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. To Tahiti naše, dosiaľ tvrdo spalo, ale vlny mora, búšia zdola zhora, aby sa prebralo. Ešte palmy rastú na pralesnej strane, kto jak Slovák cíti, nech sa surfu chytí a medzi nás stane. Už Tahiti vstáva, putá si strháva. Hej rodina milá, hodina odbila. Tahi večná sláva. (Tahiti. Utópia, Michal Hvorecký, 2019)
Pred dvoma rokmi vyšla Hvoreckému neobyčajne zaujímavá kniha s titulom Tahiti Utópia. Utopický román ale k slovenskému čitateľovi zatiaľ veľmi neprenikol. Tohto roku, začiatkom apríla vyšiel nemecký preklad Hvoreckého knihy.
Alternatívnu knihu o Slovákoch, utečencoch žijúcich na ďalekom ostrove v Polynézii, vychádzajúcu z historických skutočností, do nemčiny preložil nemecký prekladateľ Mirko Kraetsch. Rakúske rádio Ö1 knihu označilo napriek všetkej fantastike a koncentrácii na dejiny ako mimoriadne trefný komentár súčasnosti.
„Prvý nápad napísať knihu som dostal pred deviatimi rokmi. Náhodou som v jednej historickej knižke uvidel inzerát, v ktorom Milan Rastislav Štefánik vyzýval amerických aj uhorských Slovákov, aby kupovali pozemky vo Francúzskej Polynézii, kolonizovali ostrovy a obrábali kokosovníkové plantáže. Pripadalo mi to neuveriteľné, preto som sa do témy pohrúžil, roky som pátral a čítal. Rozhodol som sa napísať utópiu, žáner, ktorý sa k ostrovom hodí. Čo by bolo, keby Slovensko nikdy nevzniklo?" spomína Hvorecký na motiváciu napísať utopický román.
Rádio WDR ju považuje za jednu z najvtipnejších noviniek knižnej jari 2021. Za beletristický vzdušný zámok, v ktorom Slováci konečne smú variť halušky s kokosovým mliekom a za mnohovrstevné a zábavné literárne dielo.
„Nemci prvý raz prevzali obálku slovenského vydania, ktorú vytvoril Pavol Bálik,“ teší sa sieti autor originálneho príbehu o ... :
„Píše sa rok 2020 a už tri generácie Slovákov žijú na Tahiti. Vysťahovali sa alebo ich z Uhorska do Polynézie vyhnali? O tom sa stále vedú spory. Strhujúci príbeh vychádza z historických skutočností. Sľubovaný lepší život na ďalekom ostrove sa nevyvíja tak, ako utečenci dúfali. Román o úteku, zlomových okamihoch dejín a túžbe po slobode. Stredoeurópske dejiny sa ešte nikdy nečítali tak alternatívne,“ charakterizujú utopický román Tahiti knižné portály.
100 rokov na Tahiti
„Moje nemecké vydavateľstvo je mi veľa rokov verné, čo vôbec nie je v dnešnom svete samozrejmosť. Spolupracujeme vyše 12 rokov, je to už štvrtá kniha, ktorú sme spolu vydali,“ hovorí o preklade Michal Hvorecký.
„Knihám sa to stáva, že majú rôzne osudy a niekedy v preklade zarezonujú viac v inej dobe a inom kontexte,“ komentoval Hvorecký vlažné prijatie príbehu alternatívnej histórie na slovenskom knižnom trhu a úspech v nemecky hovoriacich krajinách.
„V prvých recenziách kritici vnímajú najmä vzťah k súčasnému svetu, hoci román rozpráva alternatívnu históriu slovenských dejín. Slováci už 100 rokov žijú na Tahiti vo Francúzskej Polynézii. Splnia veľký sen Milana Rastislava Štefánika, vysťahujú sa do trópov a zažívajú súboj kultúr v inom kontexte. Dejiny strednej Európy sa potom vyvíjajú odlišne," približuje spisovateľ svoj originálny príbeh.
„Pre nemeckého čitateľa je román zaujímavý možno práve iným pohľadom na interpretáciu ich vlastných dejín,“ hovorí Hvorecký.
„V knihe hrá veľkú úlohu Uhorsko – autoritatívny režim, ktorý vládne už 100 rokov. Je tam veľa historických paralel s tým, čo sa momentálne deje v Maďarsku, v Poľsku a čiastočne aj u nás. Ale zároveň to trápi aj západnú spoločnosť,“ vysvetľuje autor.
„Dlho sa myslelo, že problémy so zomierajúcou demokraciou, slabou občianskou spoločnosťou sa týkajú hlavne východu. Dnes vidíme, že aj v stabilných veľkých demokraciách zažívajú spoločnosti hlboké vnútorné rozpory. Sú polarizované, atmosféra sa vyhrocuje. To sú témy, ktoré kniha čiastočne humorne, ale aj s vážnosťou spracúva,“ dodáva spisovateľ.
Veľká misia v exile
Hvorecký priznáva, že slovenský čitateľ môže v jeho utopickom románe nájsť aj riadky, ktoré ho možno trochu vyvedú z miery, nenechajú na pokoji a rozrušia.
„Čitateľ musí mať zmysel pre sebairóniu a zmieriť sa s tým, že v mojej knihe Slovensko nepatrí do Československa. Po prvej svetovej vojne dochádza k historickej zmene, podarí sa založiť iba Českú republiku, Slovensko zostáva súčasťou veľkého Uhorska. Áno, nie každému to musí vyhovovať, ale je to hra fantázie, imaginácie,“ hovorí autor.
Kľúčovú úlohu v románe Tahiti hrá Milan Rastislav Štefánik. Spisovateľ však na významného slovenského politika, vojenského letca a astronóma hľadí dosť nekompromisným pohľadom. Neheroizuje ho. Naopak, poukazuje aj na rozpory, ktoré sa jeho osobnosti týkajú.
„Hlavne je tam veľká miera fantázie. V mojej knihe žije Štefánik o štyri roky dlhšie. Zomiera až v roku 1923. Po krachu rokovaní na konferencii vo Versailles splní veľkú misiu. Keď vznikne iba Česká republika a Slovensko zostane v područí Maďarov, rozhodne sa, že odvedie Slovákov do exilu,“ opisuje spisovateľ.
„Veľkou témou knihy je aj emigrácia, odchod a ľudia na úteku,“ dodáva Michal Hvorecký. Knihu by mal autor predstaviť nemeckým čitateľom aj na turné.
„Otázne je, či to bude možné. Bola to tradícia, nemecký vydavateľ ma v minulosti poslal na tri pomerne dlhé turné po Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Koncom apríla a v máji ma čakajú zatiaľ tri definitívne potvrdené podujatia, potom nikto nevie,“ priznal Hvorecký.
„Organizovanie akýchkoľvek kultúrnych podujatí doma či vo svete je počas pandémie extrémne náročné,“ dodal spisovateľ.