Presne mesiac nás delí od spojených volieb. Kampaň graduje, kandidátov stretávame stále častejšie v uliciach a politický obsah nám napĺňa sociálne siete.
O blížiacich sa voľbách sme sa rozprávali s politológom Michalom Cirnerom z Inštitútu politológie Prešovskej univerzity, ktorý nám okrem iného z odborného hľadiska vysvetlil predvolebné správanie kandidátov:
„Politický marketing sa vyvíja, kandidátov je pomerne dosť. To znamená, že súťaž musí byť. Kandidáti sa od seba musia odlíšiť, musia robiť – povedal by som – nápadnú predvolebnú kampaň. Vidíme už tradičné bilbordy a potom aj nejaké netradičné nápady – napríklad karavány. Jednoducho sú to záležitosti, ktoré majú kandidáta ukázať, že je bližšie k občanovi, voličovi. Sú to také hravé videá, niekedy by som povedal, že až infantilné, ale na časť voličov to môže zaberať. Kandidáti sa chcú predstaviť, že nie sú len „tí v oblekoch“, ktorí sú odťažití a hovoria jazykom, ktorému bežný človek nerozumie, ale že prídu na miesto, kde je nejaký problém, podajú si ruky s voličmi, hovoria o ich problémoch…“
V spojených voľbách si budeme vyberať starostov, primátorov aj županov, ale rovnako aj poslancov zastupiteľstiev. Prečo sú komunálne a župné voľby dôležité?
„V prvom rade ide o to, že máme možnosť voľby, že žijeme v demokratickom prostredí. To znamená, že vyberáme si tých, ktorí nás budú zastupovať. Ja si myslím, že to je veľmi dôležité. Tí, ktorí si pamätajú čas pred rokom 1989, pred Nežnou revolúciou, vedia, že si mohli vybrať iba z jedného kandidáta, ktorého určila komunistická strana. Čiže nebol tam reálny výber. Teraz si môžete vybrať nezávislých kandidátov, môžete si vybrať predstaviteľov politických strán a tak ďalej. Takže toto je určite číslo jeden. A potom je to – niekto hovorí – občianska alebo politická angažovanosť. V podstate rozhodujeme o tom, čo sa bude diať v našom regióne, v našej miestnej komunite. A sú to dosť praktické veci,“ odpovedal Cirner.
Na Slovensku máme päť typov volieb. Názory odborníkov na to, ktoré sú najdôležitejšie, sa môžu líšiť. Ale v každej teórii sa komunálne voľby považujú za veľmi významné. Na Slovensku to potvrdzuje aj volebná účasť, ktorá býva po parlamentných voľbách druhá najvyššia. V roku 2022 presiahla 46 percent.
Za bývalého režimu si verejnosť veľmi nemohla vyberať, dnes v niektorých prípadoch zažívame opačný extrém.
„Dôležitá je možnosť výberu. To znamená, že my vieme oddeliť – môžem to tak aj pejoratívne povedať – zrno od pliev. To znamená, ktorí kandidáti sú nám sympatickí, prečo si ich vyberáme, prečo si ich nevyberáme a tým druhým nemusíme venovať pozornosť. Ale je dobré, že tam sú, pretože vytvárajú konkurenciu, tlak, je to súboj, vidíme mnohé názory, mnohé myšlienky, mnohé postoje. Každý, kto ide do politiky, najprv nie je známy. Nič o ňom nevieme. A niekto sa v politike presadí, niekto kandiduje niekoľkokrát. Musí sa to naučiť, prejsť tou predvolebnou kampaňou, akoby sa otriasť v celom politickom súboji a možno niekedy uspeje, možno neuspeje nikdy, ale je to jeho právo,“ doplnil politológ.
Ak by sme mali spomenúť aj konkrétne čísla, tak napríklad o post predsedu Prešovského samosprávneho kraja sa uchádza 11 kandidátov. Ale podľa Cirnera je aj niekoľko miest a oveľa viac obcí, ktoré evidujú iba jedného kandidáta:
„Na Slovensku práve chýba politická konkurencia, v štvrtine obcí máme starostov, ktorí boli jedinými kandidátmi. To znamená, že v obci nemali iného kandidáta. Navyše náš systém je nastavený tak, že ak získate jeden hlas na starostu a ste jediný kandidát, tak sa ním stanete. Teoreticky vy sám si môžete dať ten hlas. Nikto iný v obci vás voliť nemusí a stanete sa starostom. Takže politická konkurencia a politická súťaž sú veľmi dôležité. Ja si myslím, že v mnohých obciach na Slovensku neexistuje. Takže mali by sme byť radi za to, že v nejakej obci máme minimálne dvoch, troch kandidátov a viacero kandidátov na poslancov. Je problém aj s poslancami. Je veľmi ťažké získať do obecných zastupiteľstiev dostatočný počet kandidátov, aby vyplnili poslanecké miesta, ktoré sú k dispozícii.“
Keď však hovoríme o pozíciách, o ktoré je veľký záujem – napríklad o miesto župana či primátora väčšieho mesta – môžeme podľa Cirnera vidieť v predvolebnej kampani politický boj – čistý, ale niekedy možno aj na hranici legálnosti, a často aj psychologické hry:
„Niekedy idú do toho s tým, že reálne vedia, že sa nestanú predstaviteľom alebo dokonca ani o to nemajú záujem, ale musia ako keby udržiavať vo vare svojich voličov, potenciálny elektorát. Navyše by som povedal, že je to ešte aj také vydieranie ostatných politických strán, že aha, uberiem ti hlasy, dohodnime sa, že mňa nabudúce podporí tvoja politická strana… Alebo je to vzdávanie sa ešte pred voľbami v prospech iných kandidátov. Takže je tam veľmi veľa motívov, prečo kandidátov je tak veľa, ale, samozrejme, mnohí z nich chcú fakticky uspieť. Majú nejaký program, chcú niečo pre región urobiť alebo chcú zastupovať nejakú politickú stranu. To je jedno, či tie záujmy sú vo verejnom záujme alebo sú tam nejaké osobné alebo politické záujmy. Čiže tých faktorov je veľmi veľa.“
Motívy na vstup do volieb sa líšia a diskusiu o nich aktuálne spustili aj kandidatúry členov vlády, poslancov či europoslancov. Odborníci aj verejnosť hovoria o zámere zviditeľnenia sa pred budúcoročnými parlamentnými voľbami alebo akési zabezpečenie si miesta v prípade, ak by im parlamentné voľby nevyšli podľa predstáv. Tento motív pripustil aj politológ:
„Určite áno, ale skôr pozorujem iný fenomén, že predtým nebolo bežné, aby aktuálni ministri alebo členovia, ktorí sú v exekúcii, teda vo vláde alebo na vládnych postoch, kandidovali. Alebo kandidovali iba ojedinele. Samozrejme, že máme aj poslancov parlamentu, ktorí sú zároveň starostami, primátormi a tak ďalej, ale ja by som povedal, že je to nedostatok kádrov, že politické strany ako keby nemali koho do volieb dať, že nemajú ľudí, ktorí by boli známi alebo by mali šancu na zvolenie. Preto vyťahujú svoje najlepšie kádre, aby ukázali, že áno, vieme aj v tých komunálnych, regionálnych voľbách urobiť dobré čísla, dobré výsledky.“
V tejto súvislosti odborník poukázal na nastavenie systému, podľa ktorého môžu politici zastávať viacero funkcií:
„Teoreticky môžete byť v Košiciach poslancom v mestskej časti, môžete byť poslancom zastupiteľstva, poslancom samosprávneho kraja a ešte môžete byť aj poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Takže môžete mať veľmi veľa mandátov a tá inkompatibilita tam nie je. Akurát platí zákon, že iba za jednu verejnú funkciu dostávate plný plat a za tie ďalšie dostávate minimálnu mzdu. To sa už pred niekoľkými rokmi urobilo, aby nebolo také motivujúce z finančného hľadiska kandidovať na veľmi veľa funkcií. Ale vždy sa voliči môžu spýtať: zvládne všetky tie mandáty, keď kandiduje na dve, tri funkcie? A ak sa tam dostane, môže to vykonávať na sto percent? Bude pre nás robiť, keď bude musieť chodiť aj do parlamentu? Alebo je poslancom a zároveň primátorom a tak ďalej. Ale to musia rozhodnúť voliči. Keď dajú dôveru danému kandidátovi, tak potom majú možnosť na reparát možno o štyri roky.“
Kriminalizácia kandidátov a podobné mená sa objavili aj v minulosti
V aktuálnych voľbách sa o post v župných a komunálnych voľbách uchádzajú dvaja ministri – v Prešovskom kraji aj v Bratislave. Ak by vo voľbách uspeli, museli by sa rozhodnúť, ktorú funkciu si ponechajú – súčasne by ich vykonávať nemohli, ako to platí napríklad pri poslancoch či europoslancoch. Aj tí kandidujú na post prešovského župana, pričom viacerí oslovujú rovnakú politickú základňu. Objavili sa preto informácie o možnom „rozbíjaní hlasov“.
„Kandidáti, ktorí sú odtiaľ alebo dokonca aj nie sú odtiaľ, lebo tu kandiduje napríklad aj pani Laššáková, ktorá tu nikdy nežila, nemá tu príbuzných a zastupuje momentálne stranu Smer – uvidíme, či sa nevzdá v prospech niekoho iného – tak je to stále politický súboj. Ak ste napríklad hegemónom alebo máte nejaký monopol, že vás volí určitá časť voličov, dajme tomu, že ste konzervatívni voliči, a viete, že KDH tu má silné postavenie – tak snažia sa to nejako narušiť práve tým, že postavia protikandidáta, snažia sa dohodnúť, lebo vedia, že asi tie hlasy veľmi neodčerpajú a musia sa nejako dohodnúť, aby sa to po voľbách rozmiestnilo aj tak, že aj druhé strany z toho koláča niečo dostanú. Takže kvôli takýmto veciam sa nevedia dohodnúť. Potom to môžu byť aj osobné animozity regionálnych predstaviteľov. A potom sú to, samozrejme, aj strany na národnej úrovni, centrály môžu povedať, s tými choďte, s tými nechoďte,“ vysvetlil Michal Cirner.
Post predsedu Košického samosprávneho kraja chce už tretíkrát obhájiť Rastislav Trnka. Kampaň mu však môžu negatívne narušiť kauzy, v ktorých figuruje.
„Právnici by povedali, že vždy musí byť prezumpcia neviny. Keď je niekto už právoplatne odsúdený, už ani nesmie kandidovať. Povedal by som, že kriminalizovať kandidátov, to je tiež v predvolebnej kampani bežné. Preto musíme počkať na rozsudky. Ale, samozrejme, že to kandidátom nepomáha, lebo sa o tom píše a protikandidáti to využívajú. V prípade pána Trnku to bolo aj v minulých volebných obdobiach. Vždy sa hovorilo o mnohých kauzách, vždy sa hovorilo o nejakých obvineniach a doposiaľ bol stále zvolený. Takže volič má vlastnú hlavu,“ skonštatoval politológ.
A poďme aj priamo do Košíc, kde sa už objavili aj náznaky tzv. špinavej kampane, pravdepodobne to však ešte vygraduje v priebehu posledného mesiaca. Nemalé diskusie jednoznačne vyvolala kandidatúra dvoch ľudí s takmer identickými menami.
„Každý má právo kandidovať, ale, samozrejme, to sú niekedy aj také podpásovky, aby sa volič pomýlil alebo si nebol istý, ktorého Lörinc(z)a chce voliť. Ja nechcem nikoho obviňovať. Neviem ako to v skutočnosti je, ale diali sa také veci aj v minulosti, že sa našiel kandidát s rovnakým menom, aby zmiatol voličov pri nejakom výraznom kandidátovi. Môže to tak byť a nemusí. Možno občan Lörincz reálne chce kandidovať, má záujem, ale myslím, že tam stále budú nejaké pochybnosti. A médiá sa na to musia pýtať. Je to forma – ako my hovoríme – čiernej kampane.“
Pri otázke, či to môže silnejšiemu kandidátovi prehrať voľby, Michal Cirner odpovedal, že ľudia, ktorí chcú podporiť starostu KVP-čka, si dajú pri krúžkovaní pozor, čo platí aj pre druhého Lörincza. Ale nevylúčil, že to môže mnoho voličov aj zmiasť.