Medzi nimi je takmer 1000 detí.
V metropole východu sa vlani uskutočnilo sčítanie ľudí bez domova. V rámci európskeho projektu išlo o spoluprácu s ďalšími 15 mestami z 10 krajín, pričom Košice boli jedinou samosprávou, ktorá sa do toho zapojila. Sčítanie sa zrealizovalo aj v neštadardných, respektíve nevyhovujúcich obydliach. Okrem iného preukázalo, že viac ľudí prespáva na ulici a v nocľahárňach a menej osôb má prístup k 24-hodinovému ubytovaniu, ako je to vo väčšine ostatných miest, kde sa sčítavalo.
Darina Kválová z Inštitútu pre výskum práce a rodiny uviedla, že cieľom je nastavovať opatrenia, ktoré budú smerovať k ukončeniu bezdomovectva:
„Zistený počet ľudí bez domova v Košiciach bol 2300. Najväčšia časť z nich bola sčítaná v nevyhovujúcich obydliach, v neštandardnom bývaní, to sú rôzne chatky, chatrče, garáže. Ľudí, ktorí prespávali vonku na ulici, bolo 151. Veľká skupina ľudí bola sčítaná v zariadeniach dočasného ubytovania, akými sú útulky, zariadenia núdzového bývania, domovy na polceste. Tam išlo vlastne aj o rodiny s deťmi.“
V Košiciach žije 2300 ľudí bez domova vrátane 996 detí, pričom 44 percent z nich sú muži. Zároveň 63 percent respondentov je dlhodobo v bytovej núdzi a 27 percent opýtaných je v neštandardných a nevyhovujúcich obydliach. Sčítanie sa zrealizovalo v zariadeniach aj v teréne, a to vyplnením dotazníkov s ľuďmi, ktorí odpovedali aj na otázky o príčinách straty bývania či dĺžky trvania bytovej núdze.
Alena Vachnová z Nadácie DEDO povedala, že celkovo 140 dobrovoľníkov strávilo v teréne 2000 hodín:
„V porovnaní s Európou my nečelíme zásadnej migrácii, čiže ľudia bez domova sú vo väčšine prípadov slovenskí štátni príslušníci a takmer 80 percent sčítaných ľudí má trvalý pobyt v Košiciach. Hovoríme o ľuďoch, ktorí sa tu narodili a ktorí tu dlhodobo žijú. Zhruba viac ako 80 percent ľudí zažíva bezdomovectvo viac ako jeden rok, čo znamená, že to bezdomovectvo už je chronické, má extrémny vplyv a dopad na zdravie ľudí, na celkové ich prežívanie, je traumatizujúce.“
Medzi najčastejšie príčiny bezdomovectva patria rodinné a finančné problémy, domáce násilie či ukončenie inštitucionálnej starostlivosti, napríklad odchod z centier pre rodiny s deťmi. Košická samospráva sa podľa viceprimátorky Lucie Gurbaľovej snaží, aby pomoc bola účinná a adresná:
„Ja by som vyzdvihla dva veľké projekty, ktoré máme, a to je Housing First a Housing Led. Ide o spoluprácu s Nadáciou DEDO alebo s organizáciou Úsmev ako dar, kde dávame do správy naše byty a oni pod odborným dohľadom sprevádzajú rodiny v týchto bytoch počas bývania. Dohliadajú na to, aby deti chodili do školy, aby si dospelí hľadali prácu, aby sa postavili na vlastné nohy a potom mohli opustiť takéto bývania a nájsť si vlastné.“
Radnica plánuje vytvoriť pracovnú skupinu pre riešenie bezdomovectva, ktorú budú tvoriť zástupcovia samosprávy, neziskových organizácií, úradu práce či mestskej polície. Spoločne budú pracovať s dátami a hľadať nové riešenia, ktoré by mali prispieť k zníženiu počtu ľudí bez strechy nad hlavou.