Predstaví sa dirigent Zbyněk Müller.
Tento týždeň v Štátnej filharmónii Košice patrí Skriabinovej Symfónii č. 3 c mol známej ako Božská poéma a Koncertu pre klavír a orchester č. 2 h mol Ernő Dohnányiho. Toto dielo košickí hudobníci zvečnili na albume, ktorý získal cenu Radio_Head Awards. V podaní orchestra filharmónie, sóla Ladislava Fančoviča a dirigenta Zbyněka Müllera zaznie vo štvrtok (13.2.) o 19.00 hod. v Dome umenia.
„Ernő Dohnányi bol romantik dušou aj skladateľským prejavom. Klavírny koncert č. 2 h mol bol jedným z posledných zásadných koncertov svetovej hudby vo veľkom romantickom štýle, vznikol v roku 1947. Poslucháča očarí energickou témou, lyrickými romantickými gestami a prvkami, ktoré evokujú maďarskú hudbu,“ uviedla filharmónia.
Klavírne koncerty skladateľa sú príkladmi jeho špecifického štýlu.
„Nesú v sebe vtip, eleganciu a kompozičné aj inštrumentačné majstrovstvo. Podnet nahrať túto dvojicu diel prišiel od klaviristu Ladislava Fančoviča. Slovenskému publiku je dobre známy nielen ako interpret klasickej hudby, venuje sa aj starému džezu a jeho meno sa spája aj so saxofónom a projektmi zo saxofónového sveta,“ doplnila filharmónia.
Album Ernő Dohnányi: Piano Concertos Nos. 1 & 2 si vyslúžil ocenenie Radio_Head Awards 2023 za Nahrávku roka 2023 v kategórii Klasická hudba. Orchester viedol Zbyněk Müller, ktorý sa vo štvrtok opäť postaví pred dobre známe tváre, viac ako dekádu totiž pôsobil na pozícii šéfdirigenta košickej filharmónie.
Alexander Skriabin nebol podľa Zbyňka Müllera len skvelý a originálny skladateľ, ale tiež mysliteľ a filozof:
„Celou svojou bytosťou veril vo všemohúcnosť umenia a jeho schopnosť očisťovať človeka, pomáhať mu zdolávať prekážky a viesť ho k víťazstvu, pri ktorom si človek uvedomuje moc svojho ducha a kde je tvorivé vedomie nadradené jednoduchému bytiu. Symfónia č. 3 Božská poéma o tejto ceste hovorí veľmi výrečne. Už pomocou úvodnej témy sebautvrdenia, ktoré potom prechádza všetkými časťami symfónie, chce Skriabin podľa jeho vlastných slov odkázať ľuďom, že sú silní, mocní a pripravení k nevídaným činom. Pri použití obrovského orchestrálneho aparátu potom nasledujú dramatické Zápasy (1. veta), nádherne inštrumentované Rozkoše (2. veta) a napokon Božská hra (3. veta), ktorá má byť hraná „s trblietajúcou rozkošou a radosťou“. Táto symfónia ma sprevádza už od čias štúdia a na prevedenie v Košiciach sa nesmierne teším.“