Lekárka radí overiť si huby pomocou aplikácie.
Hubárska sezóna je v plnom prúde, čo pocítili aj interné ambulancie Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. V ostatných dvoch týždňoch v dôsledku nevhodnej konzumácie húb museli hospitalizovať jedenásť ľudí, z nich si siedmi pacienti vyžadujú zdravotnú starostlivosť na jednotke intenzívnej starostlivosti. V jednom prípade ide o otravu muchotrávkou zelenou.
Jesenná idyla v lese sa dokáže rýchlo zmeniť na drámu, najmä vtedy, ak sa človek nechá zmiasť nádherným hubárskym „úlovkom“. Niekedy totiž zbiera huby príliš staré alebo veľmi mladé, ktoré sa nedajú jednoznačne rozpoznať. V rozlišovaní húb často poradia mobilné aplikácie, no nemusia byť stopercentní spoľahliví radcovia. Zdravotným ťažkostiam po konzumácií húb sa môžu návštevníci prírody vyhnúť, ak dodržia nasledovné odporúčania odborníkov:
Nezbierať a nekonzumovať huby, ktoré hubár nepozná, alebo si nimi nie nie je istý. Nezbierať príliš staré (hnilobné procesy), ani príliš mladé huby (nie vždy sa dá rozpoznať druh). Nie je dobré ich dlhodobo uskladňovať ani konzumovať po nedostatočnej tepelnej úprave. Sporné huby by nemali konzumovať predovšetkým deti do 10 rokov, tehotné a dojčiace ženy.
Ak si napriek všetkému človek pochybnú hubu do košíka vloží a rozhodne sa ju tepelne spracovať, hazarduje tak so svojím zdravím. Príznaky otravy hubami závisia od konkrétneho druhu, množstva a spôsobu spracovania požitej huby (rôzne huby obsahujú rôzne toxíny), ale aj od veku konzumenta a jeho chronických ochorení.
„Najčastejšie sú gastrointestinálne príznaky ako nevoľnosť, pocit na zvracanie, zvracanie, hnačky, kŕče a bolesti brucha. Tieto príznaky sa môžu vyskytnúť tak pri otrave jedovatými hubami, ako aj po požití jedlých húb, ktoré sú dlhodobo nesprávne skladované a nedostatočne alebo nesprávne upravené na konzumáciu,“ opisuje lekárka Lucia Kizeková.
„Niektoré druhy húb, napríklad strmuľky a niektoré vláknice môžu vyvolať neurotoxické príznaky — suchosť v ústach, červeň v tvári, búšenie srdca, pocit tepla, dezorientácia, nepokoj. Pre holohlavce sú zase typické halucinogénne príznaky,“ priblížila.
Dôležité je nepodceniť príznaky, najmä potom, ak si človek nie je istý, aké huby konzumoval a po objavení ťažkostí čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc. Ak sú dostupné časti húb alebo celé plodnice, je vhodné doniesť ich so sebou.
„Po vyšetrení intoxikovaného pacienta kontaktujeme Národné toxikologické informačné centrum s dostupnosťou konzultácií 24 hodín. Odoberáme vzorky krvi, moču, prípadne aj húb a posielame na rozbor do Ústavu súdneho lekárstva v Košiciach. Pacient je obyčajne hospitalizovaný. Liečba závisí od príznakov a výsledkov toxikologickej analýzy,“ doplnila lekárka Kizeková.
Muchotrávka zelená môže svojím vzhľadom pripomínať iné jedlé huby — bedľu alebo plávku.
„Otrava touto hubou sa začína prejavovať 6 až 24 hodín po jej požití pocitom nevoľnosti, prudkým zvracaním, bolesťami brucha a vodnatými hnačkami. Ťažkosti sa za 1-2 dni môžu zmierniť, ide však len o prechodné zlepšenie a na štvrtý až piaty deň dochádza k rozvoju kómy, zlyhaniu pečene a obličiek. V takomto prípade je potrebné okamžite vyhľadať lekársku pomoc,“ uzavrela lekárka.
Medzi ďalšie jedovaté huby, ktoré spôsobili pacientom zdravotné komplikácie, patrili biela forma muchotrávky zelenej, pečiarka jarabičia, pečiarka páchnuca, hríb satanský, bedlička páchnuca, muchotrávka slamovožltá či lúčnica kužeľovitá.