Publikáciu Kaštieľ v Michalovciach vytvorili pri príležitosti 60. výročia od vzniku Zemplínskeho múzea.
Michalovčania v nedeľu uviedli do života dve publikácie, ktoré sú venované dominantným symbolom metropoly Zemplína. Prvou je kniha o miestnom kaštieli rodu Sztáray, druhá je venovaná maliarovi Teodorovi Jozefovi Moussonovi.
Urobili tak pri príležitosti tradičnej silvestrovskej vernisáže, ktorú v priestoroch Zemplínskeho osvetového strediska usporiadalo Zemplínske múzeum (ZM), ktorého sídlo, práve spomínaný kaštieľ, je stále v rekonštrukcii. Galériu v tejto súvislosti navštívilo množstvo milovníkov umenia.
V tomto roku si verejnosť pripomína 130 rokov od narodenia T. J. Moussona, ktorého nazývajú aj maliarom zemplínskeho slnka a ľudu. Narodil sa 15. decembra v maďarskom Högyészy, zomrel v Trenčíne v roku 1946. Zostaviť komplexnú knihu o tejto osobnosti sa jej autori rozhodli preto, že v súčasnosti jeho dielo, čo sa týka výtvarného umenia, rezonuje nielen v regióne, ale aj na Slovensku. „Je neustále žiadaný a obdivovaný,“ uviedla jedna z autoriek knihy a zároveň historička umenia ZM Dana Barnová. Ide už o tretiu publikáciu venovanú tomuto umelcovi. Prvá vznikla ešte v roku 1977.
„Naše múzeum vlastní asi najucelenejší súbor jeho diel na Slovensku. Pre nás je to naozaj maliar Zemplína. Doteraz asi najvýznamnejší, ktorý v tomto regióne žil,“ spomenula. Do Michaloviec prišiel v roku 1911 ako učiteľ kreslenia. Podľa jeho spomienok, ktoré spísala jeho dcéra, nemal predstavu, kam ide. „Myslel si, že je to mestečko pri Budapešti,“ poznamenala Barnová s tým, že tu ostal viac ako 30 rokov aj napriek tomu, že Michalovce neboli ani kultúrnym, ani hospodárskym centrom. „Zaujala ho krása Zemplína, krojov a možno aj žien,“ dodala s úsmevom.
Publikáciu Kaštieľ v Michalovciach vytvorili pri príležitosti 60. výročia od vzniku Zemplínskeho múzea, ktoré si verejnosť pripomínala počas tohto roka. „Obsahuje nové poznatky o kaštieli,“ uviedol jeden z autorov knihy a zároveň historik ZM Martin Molnár. Viacerí autori na 128 stranách predstavili podľa neho tento objekt z historického, architektonického i stavebného hľadiska. Obsahuje bohatú obrazovú prílohu.
„Myslím si, že mnohé z týchto fotografií a pohľadníc sú použité prvýkrát, čiže doteraz ľudia nemali možnosť vzhliadnuť tieto zábery,“ poznamenal. Na publikácii intenzívne pracovali rok, materiály však zbierali podľa Molnára už ich predchodcovia od vzniku múzea.
Zdroj: TASR