Premiér bude musieť hľadať koaličných partnerov na zostavenie kabinetu.
V bývalej srbskej provincii Kosovo sa včera (7.6.) uskutočnili predčasné parlamentné voľby, ktoré boli tretie za uplynulých 18 mesiacov. Z čiastkových výsledkov po sčítaní hlasov vo viac ako 72 percentách volebných miestností vyplýva, že zvíťazila vládnuca strana Sebaurčenie (Vetëvendosje) premiéra Albina Kurtiho so ziskom 43,09 percenta hlasov. Druhú priečku obsadila Demokratická strana Kosova (DPK), ktorú volilo 21,82 občanov. Treťou najsilnejšou stranou sa stala Demokratická liga Kosova (LDK), ktorú podporilo 17,98 percenta voličov.
Účasť dosiahla 36,9 percenta, čo je o 8 percent menej ako v decembri minulého roka, a zároveň je to najmenej z posledných piatich volieb. O 120 mandátov v parlamente bojovalo vyše 900 kandidátov zo 17 strán a 3 koalícií. Registrovaných bolo zhruba 2,1 milióna voličov, čo presahuje počet obyvateľov Kosova. Okrem toho to odzrkadľuje veľkú diaspóru v západnej Európe, ktorá zvykne podporovať Kurtiho. Strana Sebaurčenie si bude musieť opäť hľadať koaličných partnerov, aby mohla zostaviť vládu a prelomiť patovú situáciu pri voľbe prezidenta.
Kurti vlani v decembri získal 51,1 percenta hlasov, čo bolo viac v porovnaní so 42 percentami z februára 2025. Napriek tomu sa jeho strana nedokázala dohodnúť s ostatnými politickými subjektmi na kandidátovi na prevažne reprezentatívny prezidentský post. Výsledkom tejto patovej situácie bolo rozpustenie parlamentu, k čomu došlo v apríli, a následným predčasným voľbám.
Kosovo je jednou z najmladších krajín Európy, ktorá sa snaží vstúpiť do Európskej únie (EÚ). Takmer rok je bez funkčnej vlády. Pretrvávajúce rozdelenie parlamentu znemožnilo voľbu jeho predsedu či nového prezidenta, pričom na jeho zvolenie je potrebná dvojtretinová väčšina. Európska komisia vyzvala kosovských politikov, aby vytvorili stabilné inštitúcie, ktoré budú schopné uskutočniť reformy potrebné pre členstvo v EÚ. Opakované voľby ich však brzdia a spomaľujú aj čerpanie eurofondov.
Kosovo v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad ju však odmieta uznať a stále ho považuje za svoju provinciu. Nezávislosť Kosova neuznáva ani Slovensko a ďalšie štyri členské štáty Únie. Z tohto dôvodu je jediným západobalkánskym štátom, ktorý nemá štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Zdroj: TASR