Košické deportácie boli od 16. mája do 3. júna 1944.
2. júna sa v Košiciach uskutoční slávnostné odhalenie Pamätníka holokaustu v parku na Idanskej. Je to práve 75 rokov, čo nielen košických Židov postihol krutý osud a tisíce z nich bolo deportovaných do táborov smrti. Košické deportácie boli od 16. mája do 3. júna 1944. My si v nasledujúcich dvoch článkoch pripomenieme túto tragédiu aj udalosti, ktoré tomu predchádzali.
Viedenskou arbitrážou z 2. novembra 1938 nacistické Nemecko a fašistické Taliansko donútili Československo vzdať sa v prospech Maďarska územia na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi obývaného prevažne maďarsky hovoriacim obyvateľstvom. Tak sa i Košice prinavrátili Maďarsku a pomery na poli hospodárskom, sociálnom a ekonomickom prešli veľkou premenou.
V atmosfére nepretržitého a stále rastúceho antisemitizmu v Maďarsku a napätej medzinárodnej situácie bol prvý protižidovský zákon prijatý pomerne skoro. Zákonom č. XV z roku 1938 sa mal znížiť podiel Židov v slobodných povolaniach, finančných, obchodných a priemyselných podnikoch a rôznych združeniach na 20 percent. Podľa štatistických údajov z 15. decembra 1938 žilo v Košiciach 11420 Židov, takmer pätina obyvateľstva celého mesta. Na celom pričlenenom území južného Slovenska k Maďarsku to bolo 26 159 Židov, väčšina z nich žila v mestách, najväčšími centrami boli okrem Košíc aj Levice a Lučenec.
Tzv. II. židovský zákon v Maďarsku bol prijatý v prvom polroku 1939. Tento zákon hovorí o obmedzení Židov vo verejnom a priemyselnom živote. Zákon oslobodil tých, ktorí už boli kresťanmi v deň ich narodenia alebo boli pokrstení pred siedmymi narodeninami a ktorých židovskí rodičia konvertovali ku kresťanstvu pred 1. januárom 1939. Zákon tiež oslobodil tých Židov, ktorí konvertovali ku kresťanstvu pred 1. augustom 1919, ak ich predkovia bývali v Maďarsku od 1. januára 1849.
Zákon zakázal Židom získať maďarské občianstvo manželstvom a prísne obmedzil ich politické a občianske práva. Dôležitou časťou zákona bola revízia živnostenských oprávnení na pričlenenom území. Mala za snahu očistiť hospodársky život od nemaďarských remeselníkov a obchodníkov a obmedziť pôsobenie Židov v hospodárskom živote. V prípade, že v danom živnostníckom odvetví počet Židov presahoval šesť percent, nebolo možné vydať novú živnosť osobám židovského pôvodu, pokiaľ ich počet neklesol pod túto hranicu.
Premiér vydal smernicu o úprave pracovnej povinnosti Židov v apríli 1941. Smernica Ministerstva obrany z augusta 1941 radikálne zmenila charakter a podmienky vojenskej služby Židov. Odňala vojenské hodnosti Židov, dôstojníci a všetci, ktorí boli schopní vojenskej služby, museli slúžiť v pracovných táboroch.
Napriek viacerým protižidovským zákonom mali Židia lepšie postavenie ako napr. na Slovensku, kde sa už v roku 1942 začalo s deportáciami. Hrozné vraždenie Židov v prvých rokoch vojny ale neobišlo ani maďarských Židov. Tí bez štátneho občianstva boli vlakmi poslaní do Poľska 12. júla 1941. Nemci prevzali židovské transporty na poľských hraniciach a z 18-tisíc deportovaných Židov bolo 16-tisíc zastrelených za obcou Kamenec-Podolsk v priebehu dvoch dní, 27. a 28. augusta 1941.
Medzi týmito popravenými bolo aj vyše 300 osôb z Košíc. Môžeme predpokladať, že keď sa maďarskí lídri rozhodli o deportácii Židov bez štátneho občianstva, nevedeli, že to zároveň znamená ich vyvraždenie. Po vypracovaní plánu nacistov na vyhladenie Židov v Európe (20.1.1942), Nemecko zintenzívnilo tlak na Maďarsko, aby začalo pracovať na konečnom riešení židovskej otázky. Maďarská vláda bola proti, na konci októbra 1942 vyhlásila, že je nevyhnutné „odporovať všetkým, ktorí nevidia žiadny iný problém, len židovské otázky. V skutočnosti máme veľa problémov a v porovnaní s nimi je tá menej dôležitá.“
Maďarský premiér bol neoblomný aj po ďalšom tlaku v januári 1943, keď nacisti vyzvali na okamžité vylúčenie Židov zo všetkých oblastí hospodárskeho a politického života. Jeho vláda protestovala proti neľudskému zaobchádzaniu so Židmi v pracovných spoločnostiach na východnom fronte. Nacisti boli sklamaní, že Maďarsko váhalo a dokonca požiadalo o stiahnutie druhej maďarskej armády z Balkánu 31. marca 1943. Maďarsko sa stalo útočiskom a znamenalo nádej na prežitie zahraničných Židov ešte aj v roku 1943. Mnohé deti boli pašované, pretože bolo známe, že maďarské úrady nevyhostili deti, ale umiestnili ich do detských domovov.
Hitler sa stretol s Horthym 17. - 18. apríla 1943 a vyčítal mu jeho postoj k nemeckým požiadavkám na konečné riešenie židovských otázok. Horthy tvrdil, že Židia stratili takmer všetky svoje životné možnosti a nemôžu byť zabití. Nemci zároveň sledovali všetky pokusy Horthyho kontaktovať spojencov a jeho konzultácie s protinacistickými politikmi. Keďže Maďarsko bolo pre nich strategicky veľmi dôležité, nemecké generálne riaditeľstvo už v septembri 1943 pripravovalo plán okupácie a odzbrojenia Maďarska.
K jeho realizácii došlo 19. marca 1944. Dosadená maďarská bábková vláda vo svojom programe zdôraznila radikálne riešenie židovskej otázky. Systematické odňatie židovského majetku začalo deň po okupácii Maďarska Nemeckom. Táto úloha bola pridelená ministrovi vnútra, ktorý vyhlásil, že ani jeden Žid nemôže zostať v Maďarsku.
Od 5. apríla 1944 sa denne vydávali protižidovské nariadenia. Židovskí občania boli nútení nosiť židovskú hviezdu primeranej veľkosti na vrchole odevu, nemohli použiť verejnú dopravu, nosiť vojenské uniformy a navštevovať kiná, divadlá, kaviarne alebo kúpele. O tom, aký priebeh malo sústreďovanie Židov v Košiciach a o následných deportáciách, sa dočítate v nasledujúcom článku.
Autor: Mgr. Peter Anna – Archív mesta Košice
Mgr. Dana Kušnírová – Katedra histórie FF UPJŠ, HistoricKE
