Kedysi to bolo smetisko, dnes sa zanedbané miesto pri košickej spaľovni premenilo na útulňu pre bezdomovcov. V záhrade Bernátovce vlani sklonilo hlavu počas zimných mesiacov viac ako dvesto ľudí.
Sociálne zariadenie Oáza – nádej pre nový život existuje už približne desať rokov. Za ten čas si prešlo obrovským progresom. Dnes poskytuje útočisko stovkám bezdomovcom, ale tiež aj tím, ktorí sa nevedia začleniť do spoločnosti. Vytvoriť túto útulňu však nebolo jednoduché.
„Začiatky boli veľmi náročné. Bol to totiž opustený, zarastený objekt, bez elektriky a bez vody. Jedno smetisko, kde ľudia z okolia vynášali kopu nepotrebných vecí. Chodili sme tu robiť ešte z Košíc. Takže sme urobili jednu, dve, tri izby,“ prezradil farár a riaditeľ centra Oáza – nádej pre nový život Peter Gombita.
Neskôr začali čistiť skleníky a klčovať veľké stromy. Trvalo im to skoro dva roky, kým objekt úplne vyčistili. Teraz sa snažia obyvatelia Oázy zeminu premeniť na úrodnú pôdu. V Záhrade Bernátovce si pestujú zeleninu, ovocie, bylinky, aj kvetiny.
„Starám sa tu o mojich bratov a sestry, aby svoj čas vyplnili, aby mali zmysel života. Pestujeme tu paradajky, uhorky, papriky. Teraz sme sa dali na novinku, na výrobu ružencov. Keď sme to už vypestovali, tak nech z toho máme aj úžitok,“ uviedla dobrovoľníčka Marta.
Starajú sa aj o zvieratá
Okrem toho tu chovajú kravy, sliepky, ovce, kozy, aj oslov. Svoj domov tu našli i túlavé či týrané psy, ktorých našli na ulici.
„V stajni Bernátovce Oáza máme dve kravy, sedem jalovičky a plus malého býčka. Dva sú naše, čo sme už odchovali, ostatné boli dovezené. Niektoré sú pripustené, robíme z toho domáci tvaroh a bryndzu,“ ozrejmil jeden z klientov zariadenia.
Ako uviedol Gombita, počet klientov v Oáze sa mení najmä podľa počasia či ročného obdobia. V zime tu žije najviac ľudí, okolo dvesto. Sú rozdelení do viacerých častí zariadenia. V hangári žije okolo 30-40 ľudí. Musia si sami naštiepať drevo a zakúriť.
Keď začne klient viac spolupracovať, ináč sa správať, obliekať, sám sa sprchovať, že už ho netreba naháňať, tak ho pracovníci centra presunú do lepšieho bývania. Delenie je v štýle kategórie A, B, C.
„Tam sú už šiesti, ôsmi na izbe. Majú práčku, takže si môžu vyprať veci, môžu si sami navariť. Cítia, že sa môžu ešte znovu posunúť do ďalšieho prostredia. A potom to posledné, čo teraz robíme, sú domčeky. Aby sa naučili, ako sa osamostatniť, ako sa starať o svoj domček, o svoje prostredie už sám,“ opísal Gombita.
Bez práce, nie sú koláče
Kto pracuje, má raňajky, obed aj večeru. Za malý príplatok si tu ľudia môžu variť aj sami. Podľa Gombitu je pobyt v Záhrade Bernátovce pre klientov akousi terapiou. Do práce sa dokonca zapájajú aj vozíčkari.
„Už mu to nemusíte vysvetľovať, prečo robí, že dostane večeru, lepšiu stravu. On bude aj bez toho robiť, lebo mu to prinieslo do srdca akýsi pokoj, akýsi dobrý pocit a toto v živote každý hľadáme. Uspokojenie alebo uznanie či pochvalu,“ skonštatoval Gombita.
V Záhrade Bernátovce našlo útočisko mnoho ľudí, ktorí sa dlhé roky len tak pretĺkali po uliciach. Prespávali vo vagónoch alebo na iných miestach, kde bolo aspoň trochu teplo. Teraz sú vo veľkej domácnosti, ktorá im poskytuje nielen posteľ a perinu, ale aj prácu i porozumenie.
„Bol som dosť veľa rokov na ulici. Otec mi zomrel, mama mi zomrela a musel som si nájsť nejaké útočisko. Teraz sa mi žije dobre a som si tak pomyslel, že tu zostanem až do smrti,“ priznal sa jeden z obyvateľov nocľahárne a dodal, že okrem práce túži aj po tom, aby boli ľudia dobrí a aby si neubližovali.
Klienti si za starostlivosť platia 20-30 eur mesačne. Časť z toho si vedia aj odpracovať.
Autor: SILVIA KARASOVÁ, LEA HEILOVÁ