Píše Lucia po návrate z Düsseldorfu, do ktorého sa vybrala aj s dcérkou po výhre leteniek v Rádiu Košice.
Prvýkrát sme výlet absolvovali ako babskú jazdu (bez tatika). Chceme sa s vami a možno aj ďalšími ľuďmi podeliť o to, čo sme si stihli obzrieť a zažiť v Düsseldorfe.
Po prílete sme ako prvé hľadali a našli hotel. Hotel Diana je skvelou voľbou pre nenáročných klientov. Izba malá, no čistá a výmena uterákov a kompletné upratanie izby po prvej noci bola prekvapením. Pri tak krátkych pobytoch sa nám to skoro vôbec nestáva. Poloha cca 10 min. peši od centra pri cene 84 eur za 2 osoby na 2 noci bola pre nás ďalším darčekom.
Keďže sme prileteli večer, tak naše prvé kroky smerovali do centra a chystali sme sa nasať vianočnú atmosféru Düsseldorfu. Königsallee s Tritonenbrunnen - počkáte si 15 min. radu na foto, klzisko uprostred ulice, krásne zdobené stánky ako z rozprávok a ten tovar v ponuke... Žiaden langoš tu nenájdete. Klobásy v žemli, vínko, palacinky, hranolky, wafle a vianočný sortiment od ručne vyrábaných či zdobených vecí.
Stromček s betlehemom, ktorý sa nachádzal pri Rathaus, pôsobil na nás priveľmi jednoducho, no navzdory všetkým udalostiam vo svete sme sa presúvali odtiaľ s pokorou k rieke Rýn na Burgplatz. Výhľad na lode, veža, obrovské ruské koleso či kostol St. Lambert ukončili náš deň. Cestou späť nás ešte zaujal Stadterhebungsmonument, ktorý pripomína krvavú bitku pri Worringene, v ktorej Düsseldorf vyhral nezávislosť.
Hneď ráno sa presúvame metrom na Kiefernstrasse - odporúčam každému. Takmer všetky domy majú veľmi zaujímavé grafity. Prostredie však pôsobilo špinavo a chudobne. Bol to rozdiel obzrieť sa niekoľko kilometrov ďalej od centra. Taktiež odporúčam prečítať si históriu vzniku tejto ulice, vďaka čomu pochopíte okolité prostredie. Visiace vlajky s nápismi či vylepené letáky s popismi na dverách budov. Cez Volksgarden si spravíme zopár fotiek pri Zeitfeld a pešo pomedzi ulice s nízkymi prepojenými budovami kráčame jasne (ja s obavami) k Rheinturm.
Asi najväčšia „atrakcia“, ktorú asi neminie nikto, kto toto mesto navštívi. Ja s obrovským strachom z výšok som nechcela uprieť radosť dieťaťu, a tak sme sa vyviezli výťahom za minútu do výšky cca 170 metrov. Vstup priamo do kaviarne s výhľadom na celé mesto. S boľavými nohami sme si vychutnali čaj a aspoň takto z výšky pozreli Medienhafen. Popri rieke sme si ešte pozreli Nemcami nazývaný najdlhší bar na svete. Následný dvojhodinový oddych na hoteli nás naštartoval na poslednú vianočnú večernú prechádzku po meste a dobre sme urobili.
Natrafili sme úplnou náhodou na Marktplatz - jedná nádhera. Kvetinový, mäsový, zeleninový, pekársky sortiment, čaje alebo výrobky z kože, skla, kovu, vosku atď. Zvláštne pocity ma sprevádzali pri návšteve Johanneskirche. Historická budova, do ktorej keď vkročíte, tam ten pocit spoznania histórie končí. Pri vstupe musíte prejsť kaviarňou, aby ste do samotného kostola vôbec vošli. (Kaviareň plná, kostol prázdny). Kostol moderný, minimalisticky zariadený s veľkou tribúnou. Pred kostolom stojí ešte niekoľko monumentov. Ráno s miernymi obavami (prezradím, že neviem poriadne ani anglicky ani nemecky - poďte do mňa o nezodpovednosti) sa metrom presúvame na hlavnú stanicu, spíšeme pohľadnice a hádžeme do schránky. Zaujímavosťou je, že v celom meste sme nevedeli nájsť jednu jedinú poštovú schránku, a tak sme dúfali, že tu ju snáď nezabudli.
Zo stanice vlakom na letisko. Prečo vlakom a nie metrom? Pre malinké prekvapenie, a to Skytrain. Lanovka, ktorá vás odnesie priamo na letiskové terminály. A tu malá rada. Ak si myslíte, že dve hodiny pred odletom prísť na letisko je príliš skoro, tu to neplatí. Obrovské letisko (oproti tomu košickému) a množstvo cestujúcich. Pol hodinu sme stáli v rade na check in, ďalšiu pol hodinu kým prejdete kontrolou, 15 minút na nákup Altbier, ktoré som nestihla ochutnať pre boľavé hrdlo, tak som si ho vzala domov. A 15 minút na lavičke s bagetou v ruke a presúvame sa do lietadla. Keď už nevieš o čom, tak sa bavíš o počasí. Celý čas sme mali nádherné počasie.
Letom do Düsseldorfu sme videli západ slnka z výšky, no cestou späť všade pršalo. Na nás sa slnko v tej výške usmievalo, no neukázali sa nám „milované“ Tatry. Ale som sa rozpísala...
Ešte raz ďakujeme za veľký vianočný dar, a to možnosť spoznať ďalšie európske mesto. A všetkým krásne a hlavne pokojné vianočné sviatky. Ďakujeme 
PS: Plavbu loďou sme nedali, no ako sa hovorí, do tretice všetko dobré, takže po Kolíne a Düsseldorfe je asi na rade Bonn a tu sa nám to snáď podarí. Dievčatá Veselé želajú krásne a pokojné sviatky v kruhu rodiny. Vážte si momenty s rodinou, nikdy neviete kedy budú poslednými. RIP ocino (13.10.2019).
Autorka: LUCIA