Napriek moderným technológiám sa stále nepodarilo zistiť, prečo niekto zuby múdrosti má a niekto nie. Na múdrosti nám nepridajú, no ich rast mnohokrát sprevádza veľká bolesť.
Zuby múdrosti rastú ako posledné. Rastú najbližšie pri koreni jazyka a v zubárskej terminológii ich ľudia poznajú aj ako osmičky. Zuby múdrosti sa volajú preto, lebo rastú v neskoršom veku, kedy by už človek mal byť múdry. Z odborného hľadiska nemajú žiadnu funkciu, pretože sú to zuby, ktoré môžu, no aj nemusia narásť.
„Sú dosť podobné stoličkám, šestke a sedmičke, ale zvyknú byť trochu menšie. Horné stoličky majú tri korene a zuby múdrosti majú dva alebo jeden spojený. Dolné stoličky majú dva korene a osmičky majú zvyčajne jeden spojený. Poloha zuba môže byť rôzna. Môže byť sklonený o sedmičku, alebo môže akoby ležať v kosti,“ objasnila stavbu zubov múdrosti stomatologička Martina Mitríková.
Zuby múdrosti najčastejšie rastú v čase medzi 17 až 25 rokom života, napriek tomu sa ale nájdu v zubárskej praxi výnimky. „Rast je u každého individuálny. Niekomu môžu narásť v osemnástich ale mala som aj pacienta, ktorému narástli v sedemdesiatke, keď už nemal ani jeden zub a mal protézu, no zrazu mu začali rásť všetky štyri osmičky,“ spomína Mitríková.
Ak by ste nechceli nechať nič na náhodu a zaujímalo by vás, či vám ešte osmičky narastú, lekári to dokážu zistiť pomocou röntgenu. „Na takzvanom OPG röntgene vidíme už u dieťaťa, ktoré má mliečny chrup, zárodky trvalých zubov a už tam sa dá určiť, či bude mať osmičky alebo nie. Rast zubov je ukončený okolo štrnásteho roku života, kedy sa vymieňa mliečna dentícia za trvalú,“ vysvetlila stomatologička.
Zárodky osmičiek ešte neznamenajú, že určite aj vyrastú. „Je väčšie percento ľudí, ktorí majú osmičky, hoci ich nemajú vyrastené, ale majú ich založené v kosti ako zárodky. Je to individuálne v tom, že niekomu vyrastú hneď, niekomu vyrastú v etapách, napríklad tak, že rok rastie a rok má pauzu,“ povedala zo svojej zubárskej praxe Mitríková.
Ak na ortopantomograme zubár zistí, že máte zuby múdrosti uložené pod ďasnom, ale počas života sa vám neprerežú a nerobia vám žiadne problémy, zubár vám ich nevyberie. Horšie je, ak zuby múdrosti začnú počas rastu bolieť. „Všetko závisí od veľkosti sánky, každý má individuálnu veľkosť. Rast sánky je ukončený okolo 18 až 20 roku života. Potom už nie je šanca, aby sa sánka zväčšila. Bolesť zväčša súvisí s tým, že v sánke nie je dostatok miesta,“ varuje Martina Mitríková.
Ak sa bolesť nedá vydržať, treba siahnuť po niečom, čo ju môže zmierniť. „Proti bolesti môžu pacienti užiť nejaké analgetikum, prípadne studený obklad. Takisto pomáha chlumského roztok. Na opuchy môžu pomôcť rôzne gély s prídavkom anestetika, ak to nestačí, je nutné navštíviť zubára,“ radí stomatologička.
Ak dostupné možnosti nepomáhajú, je potrebné pristúpiť k radikálnejším riešeniam. Jedným z nich je dekapsulácia „Dekapsulácia znamená uvoľnenie zubu z lôžka, keď sa ťažko prerezáva. Pri tomto procese sa nareže ďasno a uvoľnia obidva okraje. To pomôže zubu rýchlejšie a plynulejšie rásť,“ objasnila Mitríková.
Počas toho, ako zub múdrosti rastie, môže začať výrazne tlačiť na vedľajší zub, čím ho môže pokaziť. Sú prípady, kedy kvôli osmičke museli pacientovi vytrhnúť sedmičku. Vytrhnúť jeden zo zubov je nutné jednak kvôli vzniknutému kazu a jednak kvôli tomu, aby mal druhý zub kde rásť.
Autor: TÍMEA UDVARDYOVÁ