Ovládať poskytovanie prvej pomoci by malo patriť k povinnej výbave každého človeka. Predpisuje to dokonca zákon. Aj keď záujem o kurzy prvej pomoci je dostatočný, absolvovať jedno školenie vôbec nestačí, hovorí lekárka Katarína Hricová z Nemocnice AGEL Košice-Šaca.
Tento rok pripadol svetový deň prvej pomoci na 11. september. Viete, ktoré zásady je potrebné dodržať v život ohrozujúcich situáciách? A ako presne postupovať pri prvej pomoci? Na otázky odpovedala lekárka Internej kliniky Nemocnice AGEL Košice-Šaca a školiteľka prvej pomoci Katarína Hricová.
Základné zásady poskytnutia prvej pomoci. Aké sú?
Poskytovanie prvej pomoci nie je rezervované len pre zdravotnícky vzdelaných ľudí. Každý človek je aj zo zákona povinný prvú pomoc neodkladne poskytnúť, pokiaľ sám nie je v ohrození. Koniec tejto vety súvisí s ďalšou zásadou, aby sme sa pri poskytovaní prvej pomoci sami nevystavili nebezpečenstvu.
Ide o akési dva extrémy. Prvým je nerobiť nič aj keď by sme mohli, druhým je prehnané hrdinstvo. Samotné privolanie záchrannej zdravotnej služby sa nepovažuje za poskytnutie prvej pomoci, i keď skorá aktivácia záchranného systému je nesmierne dôležitá.
Poskytnutím prvej pomoci môže byť aj jednoduchá otázka, ako sa napríklad človek, ktorého vidíme spadnúť cíti, či ho niečo bolí, ako sa volá a podobne. Už pomocou komunikácie s postihnutým zisťujeme jeho základné životné funkcie.
Ktoré to sú?
Základnými životnými funkciami sú vedomie, prítomnosť dýchania a funkčný krvný obeh. Ak na nás niekto reaguje, odpovedá a je schopný pohybov, pre danú chvíľu vieme povedať, že je pri vedomí, dýcha a má funkčný krvný obeh.
Čo treba urobiť predtým, než prvú pomoc poskytneme ?
Pri poskytovaní prvej pomoci nesmieme zabúdať hlavne na vlastnú bezpečnosť. Je potrebné mať na pamäti základné životné funkcie aj to, že riziko zhoršenia zdravotného stavu našou prvou pomocou je určite menšie ako neurobiť nič. Existujú mnohé kurzy prvej pomoci pre laikov. Absolvovanie takéhoto kurzu je určite pre každého človeka veľkým benefitom.
Čo v prípade, ak sa niekto prvú pomoc podať neodváži?
Ak situáciu vyhodnotíme tak, že pre nás nie je bezpečné sa k ranenému priblížiť, zalarmujeme záchranné zložky na čísle 112, alebo priamo záchrannú zdravotnú službu na čísle 155, políciu na 158 a hasičov na čísle 150. Aj z bezpečnej vzdialenosti môžeme ohrozeného človeka osloviť, upokojiť ho, že pomoc je na ceste a zároveň upozorniť okoloidúcich, že nie je bezpečné sa približovať.
Aká je vaša skúsenosť. Vedia laici poskytovať prvú pomoc?
Laická prvá pomoc v ohrození života naozaj nie je zložitá. Odporúčania sa z roka na rok zjednodušujú, existujú kurzy prvej pomoci. Sama som školila ľudí na mnohých kurzoch a záujem bol veľký.
Bohužiaľ takýmto kurzom si nestačí prejsť raz za život. Určite by boli vhodné pravidelné preškolenia, ale aj väčšia medializácia. Vďaka internetu máme síce prístup k informáciám z celého sveta, je však dôležité ich aj správne vyhodnocovať. Napokon, vidíme to práve teraz v záplave mnohých dezinformácií a hoaxov.
Čo patrí medzi najčastejšie stavy bezprostredne ohrozujúce život?
Pri prvej pomoci je veľmi dôležitý zdravý sedliacky rozum a pár jednoduchých a dobre zapamätateľných pravidiel. Správne začatá kardiopulmonálna resuscitácia životy nielen zachraňuje, ale pomáha aj skoršej rekonvalescencii.
My zdravotníci sme stále radšej, keď človek po resuscitácii odchádza po vlastných nohách namiesto toho, aby bol doživotne pripútaný na lôžko. Pokiaľ sa ihneď po zastavení obehu neprikročí k stláčaniu hrudníka, čím nahrádzame činnosť srdca ako pumpy, nervové bunky do štyroch až piatich minút odumierajú.
Zastavenie obehu samozrejme nie je jediný, i keď je to najzávažnejší stav ohrozujúci život. Aj bezvedomie, teda situácia keď človek dýcha, srdce mu bije, ale nereaguje, je život ohrozujúci stav, pretože nie je zachovaná jedna z jeho vitálnych funkcií a tou je vedomie.
Ďalšími sú napríklad veľké krvácania, popáleniny, zlomeniny veľkých kostí, topenie sa, či rôzne druhy intoxikácií. Pri každom poranení či zmene stavu sa však v konečnom dôsledku opierame o zistenie vedomia a dýchania.
Veľké krvácanie sa snažíme čo najskôr zastaviť, najlepšie priamym tlakom v rane, dokonca ešte pred začatím stláčania hrudníka. Popáleniny chladíme, zlomenými časťami tela nehýbeme, respektíve s nimi manipulujeme minimálne. Znovu vyzdvihnem sedliacky rozum a trošku pomoci z absolvovaných kurzov prvej pomoci.
Kedy sa neodporúča prvú pomoc poskytnúť?
Prvú pomoc nikdy neposkytujeme v prípade, že by sme tým ohrozili seba, alebo niekoho iného.
Zažili ste situáciu, že ste museli poskytnúť prvú pomoc mimo vašej práce?
Mnohokrát. Prvýkrát asi keď som mala 14 rokov a pred nami havarovalo auto s dvoma pasažiermi. Úradoval alkohol, účastníci mali vážne poranenia, ale prežili. Pamätám si aj na veľmi nepekný stret jelenice s dodávkou a tiež chodkyne s idúcim autom.
Ovládať prvú pomoc je potrebné aj kvôli domácim úrazom, s ktorými som sa stretla aj ja ako zdravotník. Bez potrebného vybavenia je poskytnutie prvej pomoci v takýchto prípadoch rovné laickým postupom. Dovolím si tvrdiť, že ovládanie zásad prvej pomoci by dnes už malo patriť k základnej mentálnej výbave civilizovaného človeka.
Zdroj: Nemocnice AGEL Košice-Šaca