Otec rodiny slúži bohoslužby, manželka spieva v zbore, deti sa taktiež aktívne zapájajú do liturgie. Výzvou je aj odlišné datovanie sviatkov v juliánskom a gregoriánskom kalendári.
Veľká noc patrí medzi najvýznamnejšie sviatky kresťanského roka, no jej slávenie sa v jednotlivých cirkvách môže líšiť. Rímskokatolíci a gréckokatolíci často oslavujú tieto sviatky v inom termíne než pravoslávni veriaci, v rodinách kňazov táto dátumová odlišnosť prináša aj praktické výzvy. Podľa pravoslávneho duchovného z obce Osadné je však centrom pozornosti práve Kristovo vzkriesenie a náboženské prežívanie tohto obdobia. Otec rodiny slúži bohoslužby, manželka spieva v zbore, deti sa taktiež aktívne zapájajú do liturgie.
„Musím povedať, že my sa modlíme celý rok a celoročne máme aj bohoslužby. No v tom veľkom pôste a počas Veľkej noci je to oveľa intenzívnejšie a do všetkých aktivít sa zapája aj moja rodina. Manželka spieva v chráme, takže aj ona je aktívnou súčasťou. Moje deti taktiež pomáhajú pri bohoslužbách a speve,“ opísal Soroka.
Najväčším problémom je podľa duchovného práve častý dátumový rozdiel medzi slávením Veľkej noci u rímskych a gréckych katolíkov v porovnaní s pravoslávnymi veriacimi. Ak takýto rozdiel nastane, deti vypýtajú zo školy. Veľkonočné trídium sa u pravoslávnych veriacich tento rok posúva o týždeň. Bohoslužba Veľkého štvrtka sa tak začne 9. apríla.
„Pred zmŕtvychvstaním Krista si ešte pripomíname jeho utrpenie. Hlavná bohoslužba sa vtedy slúži večer. To sú takzvané „strasti Isusa Christa“. Počas bohoslužby sa číta 12 evanjelií, ktoré sú spojené s utrpením, ukrižovaním a smrťou Spasiteľa. Potom v piatok ráno sa už nemôže slúžiť žiadna liturgia a slúžia sa preto takzvané Cárske časy, do ktorých sa dopĺňa tematika smrti Krista na kríži,“ uviedol Soroka k prvej polovici veľkonočného trojdnia.
Následné prípravy jedál sú podobné ako u všetkých katolíkov. Spomedzi rozmanitých tradícií považuje kňaz z Osadného za najdôležitejšie práve posvätenie jedál a symbol baránka. Ten sa za nás obetoval a pomyslene sa nachádza v sladkom koláči nazývanom pascha (paska):
„Hlavná tradíciou je práve posväcovanie jedál. To nie je len tradícia, ale aj súčasť bohoslužieb, pretože my máme aj v rámci bohoslužieb posväcovanie jedál. Do košíka dávame mäso, hrudku a takzvanú paschu. To je taký sladký chlieb, ktorý symbolizuje baránka. Je to prevzaté od Židov, ktorí spomínajú „baránka“, ktorého zabili na počesť toho, že vyšli z Egypta. My kresťania, máme baránka, ktorý sa obetoval za nás a naše hriechy. Takže ten sladký koláč symbolizuje práve tohto baránka - voláme ho paska.“
Vyvrcholením Veľkonočného trojdnia je sobotná utreňa, ktorá sa nazýva aj jeruzalemská bohoslužba. Počas nej Spasiteľ prichádza do pekiel a privádza do raja všetkých zbožných ľudí v histórii ľudstva. Bohoslužba je hranicou medzi pôstom a nepôstom. V nedeľné skoré ráno, o 3.00 hodine sa začína vozkresná utreňa. Ide o rannú bohoslužbu, ktorá je radostná a oslavuje vzkriesenie Ježiša Krista. Nasleduje večerňa, kde je evanjelium opäť venované zmŕtvychvstaniu. Pravoslávni kresťania tiež oslavujú vzkriesenie Krista počas celého nasledujúceho týždňa.