Voľakedy chodievali oblievať mládenci, nie starší muži.
Chceli by sme vidieť, ako by reagovali dnešní mládenci, kebyže namiesto desať eur dostanú ručne maľované vajíčko. Dnes sú to skôr peniaze alebo sladkosti, teda čokoládové vajíčka. Slepačie vajce bolo v minulosti naozaj vzácne.
„Voľakedy chodievali oblievať mládenci. Starší muži ani veľmi oblievať nechodili. Chodilo sa po nejakých návštevách možno, ale nie oblievať. Starší respondenti mi hovoria, že sa maľovali vajíčka, a to najkrajšie dala dievčina tomu, ktorému ho vyslovene chcela dať. Oblievačka, šibačka sa brala ako keby teda z tej symbolickej úrovne, malo to priniesť žene zdravie. Obliatie studenou živou vodou znamená, že bude zdravá po celý rok. V minulosti sa to bralo tak, že je dievčina chcená, keď ju prišlo obliať veľa chlapcov, a tým si tým dokazovala nejaké postavenie. Aj keď to nemali rady, keby ich tí chlapci obišli, tak by vlastne prišli o ten status v tom dedinskom spoločenstve.“ vysvetľuje etnológ Maroš Demko.
Asi by sme mohli vychádzať z toho, že v minulosti chodili oblievať mládenci – mladé dievčiny, dokonca také, ktoré boli nielen vhodné na výdaj, ale aj plodné. Dnes to máme skôr tak, že muži oblievajú ženy v akomkoľvek veku.
„Doba sa zmenila, ale na svete je množstvo rôznych zvykov v rôznych spoločenstvách, ktoré sú niekedy aj zvláštnejšie a možno k ženám drsnejšie ako práve oblievačka. Aj tá šibačka. Neznamenalo to, že mali ženu „zmlátiť“ a oni ju tam neoblievali a neponárali a nemusela otužovať. Proste ju obliali a ona sa mohla ísť rýchlo prezliecť. Nebolo to také, že niekoho proti vôli vytiahli a podobne.“
Skúsme ísť na tú oblievačku so vzájomným rešpektom a s úctou k tradíciám, potom to vie byť aj celkom pekné, minimálne znesiteľné. Ako uvádza etnológ Maroš Demko, podľa neho je dnes mládež citlivejšia na veci, ktoré sa jej dejú. Každý je väčší individualista. Stratil sa vlastne aj ten spoločenský status ľudí, už sa tak nepotrebujeme začleniť, nejdeme zajtra všetci „do kostola“:
„To spoločenstvo niekedy žilo rovnako, a kto vybočoval, buď potom odišiel z dediny, alebo sa posunul do mesta, alebo niečo. Ale ten kto tam chcel žiť, tak akože sa správal rovnako ako všetci ostatní. Môj osobný názor je na tej individuálnej rovine. Teraz, keď sa chlapci dohodnú, viem, že ešte moji synovia chodievali oblievať, a ešte ten mladší, sa aj chystá. Dokonca, už som mu hovoril, že už si dosť starý na to, aby si ešte chodil oblievať. Ale keď dievčatá pristanú a sa dohodnú, tak nech sa páči, je to vlastne malá oblievačka, zdvorilostná návšteva a je to spoločenské stretnutie.
Zvyky a tradície sa líšia od dverí k dverám, a tak je to úplne v poriadku. Jedni sa inšpirujú druhými, niekto vierou, niekto vítaním prírody.
Autor: RÁDIO KOŠICE