Ako sa laik – bežec pripravuje na Runway Run? Ťažko.
Na tohtoročný Košice Runway Run som začal trénovať ešte začiatkom marca, keď som si v športových potrebách kúpil bežecké topánky a nainštaloval aplikáciu, ktorá meria zabehnuté kilometre. Tieto dva základné kamene bežeckej kariéry som nechal vyše mesiaca čakať na svoju príležitosť, pretože vonku bola príliš zima na behanie. Potom som nemal čas, potom som mal veľa práce, potom som sa na to necítil... Výhovorka sa vždy našla.
Keď som sa konečne donútil ísť behať, bol to boj o holý život a mal som pocit, že som nikdy nesiahol tak hlboko na dno mojich síl. Prvé výsledky ale nasvedčovali tomu, že si pred kolegami, s ktorými idem behať, akurát urobím hanbu. V redakcii sa žartovalo, že na letisku budeme musieť byť o hodinu dlhšie, „kým Majdy dobehne“. Počas posledného mesiaca sa zo mňa stal „foodbloger“ so šalátikmi. Tých som sa pomerne rýchlo prejedol, ale aspoň som prestal po nociach vyžierať chladničku.
Keď už sme pri stravovacích návykoch, nedá sa nespomenúť Veľká noc. Samozrejme, sviatky sú o niečom inom ako o šunke a hrudke, ale neodmysliteľne to k tomu patrí. Moja mama bude mať zase dojem, že som podvyživený a že v Košiciach určite nič nejem. A to nehovorím o babke. Myslíte, že jej vysvetlím, že už nechcem, pretože sa o týždeň chystám podať športový výkon svojho života?
Stále ale pri behu vyzerám, ako keby som mal dobehnúť ešte meter a skolabovať, takže, keď ma budete vidieť na trati, nebojte sa, tento stav mám od prvého kilometra. Netuším, koho sa snažia oklamať reklamy a americké filmy, v ktorých si chlapík so slúchadlami s úsmevom beží americkým predmestím. Keď bežím ja, som červený, lapám po dychu a strúham grimasy.
Vidíme sa na trati, nezľaknite sa ma.