Ktoré z nich nemôžete vynechať?
Veľká noc je najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Veriaci po celom svete si v týchto dňoch pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Gréckokatolíci používajú pre tento sviatok názov Pascha. Židia si približne v rovnakom období pripomínajú Pesach – oslavu vyslobodenia Židov z egyptského otroctva pod vedením Mojžiša.
Určite poznáte symboly Veľkej noci, nie všetky sú však kresťanské. Ako uviedla etnografka Klaudia Buganová, niektoré sú pozostatkom pohanských dôb: „V tejto našej tradícii sa do určitej miery prelína alebo ešte stále sa tu objavujú prvky, ktoré majú svoje korene v pohanstve, čiže v predkresťanskom období. Tie súvisia najmä s takými symbolickými či už predmetmi, alebo živlami, ako je napríklad voda oheň, alebo prastaré obetné kultové symboly, a to sú zelené vetvičky, ratolesti.“
Práve zelené vetvičky patria medzi typické veľkonočné symboly. „Cirkev veľmi rýchlo videla, že Slovania, naši predkovia, veľký dôraz kládli na to, aby sa s týmto konárikom alebo s touto zeleňou jednak stotožnili a jednak si ju nosili do svojich príbytkov. Oni zaviedli to posvätenie zelene. Určite to nadväzuje na biblickú príhodu toho, ako Ježiš vstúpil do Jeruzalema a tam ho vítali palmovými ratolesťami,“ povedala Buganová.
Tak, ako je pre Vianoce typický stromček, tak je pre Veľkú noc príznačný baranček. Či už pečený, alebo zo sádry, často je v tomto období ozdobou mnohých slovenských domácností. „Zvieratkám, ktoré sa vyliahli v čase pred Veľkou nocou, pripisovali veľký plodonosný význam a životodárnu silu. Baránok sa opäť spájal s Ježišom Kristom. Bol ten, ktorý sa objavil nielen v terminológii v evanjeliách, ale u nás aj v obradnom jedle,“ skonštatovala Buganová s tým, že veľmi starým obetným a magickým symbolom je aj vajíčko: „Vo vajíčku, v tom tvrdom obale, škrupinke sa ukrýva nový život. Vajíčko sa stalo pokrmom, ale aj symbolom obdarovávania. Ak sa vyzdobilo, dostalo názov kraslica. Tak sa stalo symbolickým predmetom toho, že kúpač dostal za kúpanie alebo šibanie od dievčaťa vajíčko. Dostali názov podľa toho, že sa maľovali načerveno. Po rusky znamená červený krásny, tak asi z toho pochádza ten názov.“
Milujú ho najmä deti. Najlepší je čokoládový, oblečený do pestrých farieb. Prečo sa aj zajac stal symbolom Veľkej noci? „Zajac nie je pôvodný slovanský symbol. Je to import z nemeckých oblastí, ale napríklad na východnom Slovensku, kde žijú Mantáci, teda prisťahovali nemeckého pôvodu, tak tu je zajačik obľúbeným a bol obľúbeným motívom. Zajac bol symbolom staronemeckej bohyne Ostary a podľa nej je aj názov Ostern, ktorý sa v nemčine používa,“ vysvetlila Buganová.
Typickým zvykom je veľkonočná oblievačka, čo potvrdila aj Buganová: „Aj voda je typickým a starým symbolom Veľkej noci. Má svoje korene v predkresťanskom období, kedy tento živel, živá voda bola veľmi vyhľadávaná. Objavuje sa už napríklad aj v obradoch Veľkého piatku. Najmä tá voda, ktorá tiekla v potokoch, sa považovala za vodu priam zázračnú, za vodu, ktorá lieči.“
Ak by ste niekomu v zahraničí chceli vysvetliť náš zvyk šibania dievčat korbáčmi, asi by ste narazili na vlnu nevôle. Ako doplnila Buganová, aj tento veľkonočný rituál má svoju symboliku: „To znova súvisí s tým, aby sa dotykom vŕbového prútika to dievča stalo znovu živou, zdravou, mladou, krásnou, aby sa v rámci mágie podobnosti to podobné, ktoré sa vyjadrovalo alebo bolo v tom prútiku, aby sa živosť, veselosť, sviežosť preniesla aj na toho človeka.“
A možno ste sa aj vy stretli s tým, že dievčatá v utorok vracajú chlapcom úder a chodia oblievať tiež. „Nebolo to až natoľko zaužívané, ale máme oblasti, kde sa to prejavovalo. Mám takéto záznamy zo Zamaguria, ale určite to bolo spojené už s tým, že sa tam tá atmosféra veľmi uvoľnila a už tam boli mnohé prvky rôznej veselosti, vtipov,“ dodala Buganová.
Klobásky, šunka, syry, vajíčka, bábovka, takto by sme mohli veľkonočné pokrmy menovať veľmi dlho. Ako uviedla Buganová, to, čo sa počas sviatkov dáva na tanier, sa v jednotlivých regiónoch Slovenska líši:
„Veľké rozdiely boli napríklad podľa toho, aké nárečie sa kde používalo, aj napríklad v pomenovaní. Na východe, napríklad na Šariši alebo v Above rozprávame o syrku alebo o poľnine, alebo o plnke. Na Šariši si pod tým pojmom syrek predstavujeme hrudku zhotovenú z niekoľkých desiatok kusov vajec a mlieka na sladký alebo slaný spôsob.“
Tradície robia krajinu výnimočnou a originálnou. Mnohé veľkonočné rituály sú typické iba pre Slovensko. „Aj v niektorých oblastiach severného Maďarska som sa ja sama z literatúry s tým stretla alebo niekde u Poliakov v severnej časti. Najmä tradícia posvätenia veľkonočných jedál a obradného požívania veľkonočných jedál v rodinách a potom celé obrady a zvyky Veľkonočného pondelka sú typické pre Slovensko, a to najmä pre regióny východného Slovenska a severného Slovenska,“ uzavrela Bugánová.
Autor: RÁDIO KOŠICE