Spájali sa s radosťou a hojnosťou.
S veľkonočnými sviatkami sa spájajú mnohé zvyky a tradície, ktoré sa v jednotlivých regiónoch východného Slovenska mierne líšili. Nedeľa sa však často spájala s radosťou a hojnosťou, a to aj na Zemplíne.
„Všetci domáci sa pekne obliekli, ráno išli do kostolov posvätiť košíky so šveceninou. Keď sa vrátili domov, všetko z košíka vyložili. Bola tam šunka, klobásky, taktiež aj maslo, na ktorom bol kríž, prípadne sa maslo mohlo vyformovať do podoby baránka. Nechýbala paska a všetky tieto sväteniny,“ priblížila etnologička Simona Radová z trebišovského múzea.
V košíkoch a na stoloch nechýbal veľkonočný baranček, koláče a na východe ani tradičné obradové jedlo nazývané žoltka, hrudka alebo sirek.
„Dbalo sa na to, aby každý jeden člen rodiny z tejto sväteniny niečo zjedol, niečo ochutnal. Nič sa nesmelo vyhodiť. A keďže sväteným jedlám sa pripisovali magické vlastnosti, dbalo sa na to, aby ani omrvinka na zem nespadla. Tiež sa verilo v to, že dievča, ktoré sa na Veľkonočnú nedeľu ako prvé vráti z kostola domov, bude vo všetkých prácach najšikovnejšie,“ doplnila etnologička.
Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka vo všetkých kresťanských cirkvách sa slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.