Ľudia im pripisovali rôzne významy.
Vajíčka, baranček, zajac či veľkonočná oblievačka – to sú tradičné veľkonočné symboly. Nie všetky sú však kresťanské. Niektoré pochádzajú ešte z pohanských dôb. A prechovávajú sa až dodnes.
„V našej tradícií sa do určitej miery ešte stále objavujú prvky, ktoré majú svoje korene ešte v pohanstve, čiže v predkresťanskom období. Súvisia najmä s takými symbolickými predmetmi alebo živlami, ako je napríklad voda, oheň alebo prastaré obetné kultové symboly – zelené vetvičky a ratolesti,“ uviedla etnografka Klaudia Buganová.
Práve zelené vetvičky patria medzi typické veľkonočné symboly. Podľa etnografky si ich do svojich príbytkov nosili už Slovania. A tým zaviedli aj posvätenie zelene. Čo nadväzuje aj na biblickú príhodu, keď Ježiš vstúpil do Jeruzalema a vítali ho palmovými ratolesťami.
Kraslica od slova krásny
Ďalším tradičným symbolom je baranček. Ako uviedla Buganová, zvieratám, ktoré sa vyliahli v čase pred Veľkou nocou, ľudia pripisovali veľký plodonostný význam či životodárnu silu. Baránok sa spájal s Ježišom Kristom a nakoniec sa objavil nielen v evanjeliách, ale aj v obradnom jedle. Veľmi starým symbolom je aj vajíčko, v ktorom sa ukrýva nový život.
„Vajíčko sa stalo pokrmom, ale aj symbolom obdarovávania. Ak sa vyzdobilo, dostalo názov kraslica, a stalo sa symbolickým predmetom, ktorý dostal chlapec za kúpanie alebo šibanie od dievčaťa,“ prezradila Buganová a dodala, že kraslice sa maľovali načerveno. Je teda možné, že ich názov pochádza z ruštiny, keďže červený znamená po rusky krásny.
Naopak, zajac nie je pôvodný slovanský symbol. Prišiel k nám z Nemecka, keďže zajac bol motívom staronemeckej bohyne. U nás ho obľubujú najmä Mantáci, teda prisťahovalci nemeckého pôvodu, ktorí žijú na východnom Slovensku.
Voda a korbáč pre zdravie
K Veľkej noci patrí už neodmysliteľne aj pondelková oblievačka. Aj tento zvyk má podľa etnografky korene v predkresťanskom období. Takzvaná živá voda bola vtedy veľmi vyhľadávaná. Za liečivú sa považovala najmä tá, ktorá tiekla v potokoch. No, ako sa k nám dostalo veľkonočné šibanie?
„To znovu súvisí s tým, aby sa dotykom vŕbového prútika stalo dievča znovu živou, zdravou, mladou, krásnou, a aby sa živosť, veselosť a sviežosť, ktoré boli v prútiku preniesli na ňu,“ vysvetlila Buganová a dodala, že mnohé veľkonočné rituály sú typické iba pre časť krajiny.
Napríklad také požehnanie jedál, zúčastňovanie sa obradov či veľkonočná oblievačka sú vraj tradičné najmä pre regióny východného a severného Slovenska.