Bola veľkonočná nedeľa 5. apríla 1722. Holandský moreplavec Jacob Roggeveen, ktorému Nizozemská východoindická spoločnosť zverila vedenie prieskumnej výpravy do Tichého oceánu, s cieľom objaviť predpokladaný neznámy kontinent Terra Australis, sa práve plavil v južných vodách Pacifiku. Namiesto toho objavil tajomný Veľkonočný ostrov.
Tri Rogeveenove lode doplávali k neznámemu ostrovu a symbolicky ho pomenovali Paasch-Eylend (v polynézštine Rapa Nui, v španielčine Isla de Pascua), teda Veľkonočný ostrov. Bol obývaný a v tom čase tu žilo tu asi 3-tisíc pôvodných obyvateľov. Prvého domorodca, ktorý vstúpil na palubu holandskej lode, námorníci obdarovali drobnými darčekmi.
Hlavu mu zdobila koruna z peria, ušnice mal prepichnuté a umelo predĺžené, takže mu viseli až po plecia. Podľa záznamov námorníkov, ktorí na ostrove zostali celý týždeň mali takto predĺžené ušnice aj ďalší domorodci. Mnohí mali na celom tele tetovania vzorov vtákov a rozličných zvláštnych figúr.
Obyvatelia Veľkonočného ostrova si bežne krášlili svoje telá rôznymi tetovacími motívmi. Nepoužívali jednotné vzory, ich tetovania bývali veľmi odlišné. Tetovali sa muži aj ženy, ale u žien bývalo tetovanie zložitejšie, prepracovanejšie a pokrývalo obvykle väčšiu časť pokožky ako u mužov.
Tetovacia farba sa vyrábala pálením listov rastliny ktorú nazývali ti. Popol následne zmiešali so šťavou získanou z bobúľ nazývaných poporo. Tetovalo sa pomocou zaostrenej rybacej kosti.
Dary holandských námorníkov však u domorodcov vzbudili taký záujem, že k lodiam začali prichádzať ďalší a ďalší obyvatelia ostrova. Počas ich návštev na ďalších lodiach došlo aj ku krádežiam. Posádky lodí preto začali po unikajúcich domorodcoch strieľať. Výprava Jacoba Rogeveena na ostrove nakoniec skončila nešťastne. Dvanásť domorodcov námorníci zabili, viacero ich bolo zranených.
15. novembra 1770 priplávali k ostrovu dve španielske lode, San Lorenzo a Santa Rosalia. V mene kráľa Karola III Španielsko Veľkonočný ostrov anektovalo pod názvom Isla de San Carlos. Španieli ho aj ako prví zmapovali. Opísali ho ako veľmi nehostinný ostrov, ktorého celé pobrežie je lemované kamennými sochami.
V roku 1862 prišli na ostrov peruánski otrokári a odviezli z ostrova okolo 1500 mužov a žien, polovicu tamojšej populácie. Zajatý a odvlečený bol aj posledný ostrovný kráľ Murat s celou rodinou a všetci ich kňazi - šamani. Odvlečených zajatcov prinútili v Peru pracovať v baniach na ťažbu guána. Deväťdesiat percent ich v zajatí do roka zomrelo.
V roku 1888 priplával k ostrovu na čilskej lodi Angamos poručík Policarpo Toro a vyhlásil nad ostrovom čilskú zvrchovanosť. V tom čase žilo na ostrove 201 obyvateľov. 9. septembra 1888 sa ostrov stal čilskou kolóniou.
Veľkonočný ostrov dnes stále patrí Čile a je jedným z najviac izolovaných obývaných ostrovov na svete. Jeho najbližší obývaný susedný ostrov je ostrov Pitcairn vzdialený 2 075 km. Od pevninskej časti pobrežia Čile je vzdialený 3 703 km.
Veľkonočný ostrov je trojuholníkového tvaru, 25 kilometrov dlhý, 12 kilometrov široký. Ostrov je vulkanického pôvodu, má tri vyhasnuté sopečné krátery, v ktorých sú sladkovodné jazerá. Jeho povrch tvorí dvadsať sopečných kužeľov. Najvyšším bodom je vrchol vyhasnutej sopky Terevaka 507 metrov nad morom.
V 12. storočí začali pôvodní obyvatelia ostrova stavať stovky rozsiahlych kamenných štruktúry. Patria medzi ne jednak kultové plošiny nazývané ahu, jednak obrovské záhadné kamenné sochy nazývané moai.
Výstavba sôch domorodcami pokračovala až do 16. storočia. Sochy boli čoraz väčšie, boli vytesané aj také, ktoré boli až nezmyselne nadrozmerné čo svedčilo o veľkej rivalite kmeňov a ich náčelníkov.
Vďaka sochám moai je ostrov známy po celom svete. Sochy boli vytesané v lome na úpätí krátera Rano Raraku. Celkovo ich ostrovania postavili asi tristo. Väčšina sôch zostala v lome a na ceste ku kamenným plošinám nazývaných ahu.
Napriek rozsiahlemu výskumu sôch, ich pravý účel a presné obdobie ich vzniku stále nie sú medzi odborníkmi jednoznačné názory. Prevláda názor, že sú úzko spojené s podobnými tradíciami kultu predkov aké sú rozšírené v Polynézii.
Najväčšia z 887 sôch na ostrovoch váži približne 82 ton. Zaujímavým faktom je, že obyvatelia ostrova nejakým spôsobom presunuli sochy moai o približne 18 kilometrov bez použitia kolies alebo zvierat. Ich vznik a presun sú dodnes záhadou pre vedcov rovnako ako napríklad britský Stonehenge.
More v okolí ostrova má extrémne krištáľovo priezračné vody. Viditeľnosť je pri potápaní viac ako 60 metrov, čo je v porovnaní so štandardnými podmienkami inde vo svete (najviac 30 metrov) výnimočné. Na ostrove žije 7 750 obyvateľov.
Zdroj: tasr/wikipedia/zaujimavysvet.sk