Tento rok je však iný.
Kresťania aj dnes oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. V kostoloch sa na Veľkonočný pondelok zvyknú sláviť bohoslužby, ale tento rok ostali dvere chrámov zatvorené pre veriacich. Dôvodom je pandémia koronavírusu. Tento deň sa nazýva aj Pondelkom baránka. Anjel podľa evanjelia dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny: „Neľakajte sa. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Ale choďte a povedzte to učeníkom.“
V gréckokatolíckej cirkvi je Svetlý pondelok prikázaným sviatkom. Súčasťou svätých liturgií je aj myrovanie či sprievod okolo chrámu. V katolíckej cirkvi po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva, teda prvou nedeľou po Veľkej noci.
Veľkonočné obdobie trvá 50 dní, pričom začína na Bielu sobotu večer a končí sa na sviatok Zoslania Ducha Svätého, takzvané Turíce. Aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania je 2. slávnosť veľkonočná (Veľkonočný pondelok) dňom radosti z Pánovho vzkriesenia. Po Veľkej noci je ešte päť nedieľ, ktoré patria do veľkonočného obdobia cirkevného roka.
Veľkonočný pondelok je charakteristický aj ľudovými zvykmi – šibačkou, oblievaním dievčat a žien vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok alebo zajačikov.
Zdroj: TASR